Dóm svätej Alžbety v Košiciach je s plochou interiéru 1 200 m2 a kapacitou 5 000 ľudí najväčším kostolom na Slovensku. Je zasvätený sv. Alžbete uhorskej a patrí medzi dominanty mesta Košice.
Viac ako 100 ročná výstavba
Dóm svätej Alžbety je postavený v slohu vrcholnej gotiky. Výstavba začala koncom 14. storočia na mieste vyhoreného farského kostola, ktorý bol tiež zasvätený svätej Alžbete. Prebiehala vo viacerých etapách.
Stredoveké Košice prekvitali vďaka viacerým privilégiám a výstavbu gotickej katedrály aktívne podporoval Žigmund Luxemburský, ale aj pápežská kúria. Výstavba prebiehala obstavaním starého kostola svätej Alžbety a v prvej etape to mala byť stavba bazilikálneho typu s piatimi loďami.
V druhej etape od roku 1420 bola pozmenená pôvodná koncepcia, kedy bola prekrížená hlavná loď s rovnako vysokou priečnou loďou.
V tretej etape od roku 1440 bola postavená svätyňa, sakristia a dokončovala sa Žigmundova veža.
Vo štvrtej etape od roku 1462 sa sústredilo na dokončenie južnej veže, ktorá dostala pomenovanie po vtedajšom vladárovi Matejovi Korvínovi. V tomto čase bola postavená aj kaplnka svätého Kríža – Kromerova kaplnka, v roku 1477 kaplnka Panny Márie – Szatmáriho kaplnka a dnes už neexistujúca kaplnka svätého Jozefa. Z tohto obdobia pochádza aj kamenné Pastofórium a hlavný oltár svätej Alžbety. Vo štvrtej etape bol dóm zariadený bohatým gotickým mobiliárom. V roku 1491 bol dóm vážne poškodený pri obliehaní Košíc. Opravu vykonával staviteľ Mikuláš Krompholz z Nisy, ktorý dokončil v roku 1508 aj stavbu presbytéria. Tento rok sa považuje aj rokom dokončenia stavby Dómu svätej Alžbety.
Rekonštrukcie, ktoré záchranili katedrálu
Nasledovné storočia bol dóm viackrát poškodený, či už vplyvom vojen, obliehaní alebo živelným katastrofám, kedy hrozilo zrútenie katedrály. Meniacimi majiteľmi sa menila aj podoba dómu. Najväčšia rekonštrukcia sa uskutočnila v rokoch 1877 – 1896, kedy bol Dóm svätej Alžbety podstatne zmenený. Hlavným projektantom bol Imrich Steindl – najvýznamnejší architekt uhorskej neogotiky. Trojloďová katedrála sa prebudovala na päťloďovú, upravili sa obvodové múry, oporné piliere, štíty lodí, chrliče, rímsy, okenné kružby, obnovila sa plastiková výzdoba portálov, vymenila sa strieška na Matejovej veži, ale aj bola odstránená Kaplnka svätého Jozefa. Steindl mal v pláne výraznejšiu prestavbu, ale pamiatková komisia tento zámer zamietla. V poslednej etape obnovy vybudovali pod severnou loďou kryptu, do ktorej boli v roku 1906 prenesené pozostatky Františka Rákocziho II.
V roku 1970 bol Dóm svätej Alžbety vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, čo podnietilo pamiatkovú starostlivosť a ďalšie roky rekonštrukcie. Dnešný výzor si zachováva päťloďovú dispozíciu s krížením hlavnej a priečnej lode s polygonálnym presbytériom.
Interiér, ktorý v sebe skrýva poklad
Dóm svätej Alžbety ukrýva vzácny interiér, kde si hlavnú pozornosť zasluhuje najmä hlavný oltár svätej Alžbety, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky stredovekého umenia na Slovensku. Jeho súčasťou je najväčší európsky súbor 48 gotických tabuľových malieb.
Medzi ďalšie hodnotné a zaujímavé prvky patrí Románsko-gotická Bronzová krstiteľnica zo 14. storočia, ktorá je najstaršou zachovanou pamiatkou. Pochádza ešte zo starého Kostola svätej Alžbety.
Sochárska kompozícia Kalvárie z roku 1420, drevené gotické polychromované plastiky z roku 1470, drevorezba Bolestnej Panny Márie na stĺpe z roku 1500, neogotický organový chór, kamenné pastoflórium na ukladanie Sviatosti oltárnej, reliéf svätej Alžbety, epitaf rodiny mestského richtára Reinera. To je len niekoľko ďalších vzácnych pamiatok, ktoré v katedrále uvidíte.
Krypta s pozostatkami Františka II. Rákociho
V Dóme svätej Alžbety sa nachádzajú 3 krypty. Pod Kaplnkou svätého Štefana spočívajú pozostatky Františka II. Rákociho a jeho druhov, v južnej časti sa nachádza krypta košických biskupov a pred oltárom smrti Panny Márie sa nachádza najmenšia krypta či skôr hrobka malých rozmerov s pozostatkami členov Čákiovskej rodiny.
Žigmundova veža vám ukáže Košice z netradičného pohľadu
Exteriér Dómu svätej Alžbety je cenný najmä vďaka trom portálom – západnému, južnému a najhodnotnejšiemu severnému. Severná veža – Žigmundova veža so 165 schodmi a výškou 60 metrov ponúka peknú vyhliadku na mesto. Južná veža – Matejova veža je výnimočná pre labyrint točitých schodísk navzájom prepojených chodbičkami. Na južnej fasáde nájdeme slnečné hodiny z roku 1477. Chŕliče s motívmi zvierat a príšer mali okrem odvodnenia dažďovej vody aj odstrašujúcu funkciu. Pôvodné kusy nájdeme vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach a Zemplínskom múzeu v Michalovciach.
Pri návšteve Košíc určite nevynechajte návštevu Dómu svätej Alžbety, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie sakrálne pamiatky na Slovensku.
