Prejsť Bránou slobody, ktorú nájdete priamo pod hradom Devín a dotknúť sa pamätníka, je akoby sa vás dotklo to, čo slobode predchádzalo. Aj keď len symbolicky, no verte, že zažiť ten pocit stojí za to.
Miesto na sútoku riek Moravy a Dunaja priťahuje príbehmi, ktoré sú poznačené históriou, krásou aj láskou. Zároveň však rozpráva o tých, ktorí bojovali za náš národ a podpísali sa na tom, aby sme žili v slobodnej krajine.
Sloboda do roka a do dňa
Na Bránu Slobody sa zvrchu pozerá hrad Devín, ktorý opradený mnohými povesťami. Jednou z nich je „Do roka a do dňa“. Rozpráva o mužoch, ktorým hradný pán sľúbil, že keď vykopú studňu, dostanú slobodu. Studňu vykopali, popritom sa im pošťastilo nájsť hrudu zlata, z ktorého dali urobiť brošňu pre manželku hradného pána. Keď sa už pracovití muži tešili na slobodu, vtedy akoby démon prestúpil hradného šaša a pošuškal do uška pánovi, že zlata bolo viac. Ten sa nahneval a miesto sľúbenej slobody šupol poctivých mužov do žalára a následne ich nechal zhodiť z brala do Dunaja. Počas pádu prekliali muži odsúdení na smrť hradného pána aj so šašom. Tí sa presne do roka a do dňa utopili v Dunaji. Smutný príbeh o tom, ako nedodržaný sľub a zvrátená démonická časť osobnosti hradného šaša spôsobili skazu na oboch stranách.
Či je tento príbeh pravdivý, alebo nie, je menej dôležité ako fakt, že cesta k slobode slovenského národa viedla skrz mnoho prekážok a zabrániť sa jej snažil aj systém „železnej opony“.
Sen o slobode
Kedysi a nie dávno, naši krajania o skutočnej slobode len snívali. Socializmus nepustil ľudí za hranice, teda až na pár vyvolených, a tí, ktorí túžbu ujsť nedokázali potlačiť, hľadali cestu. Jednou z nich bolo prejsť naprieč Dunajom. Niekomu sa to podarilo, no mnohí z tých odvážnych v snahe opustiť naoko sociálne istoty skonali pri úteku. Strážcovia systému ich zastavili guľkou a ich telá padli na ceste za slobodou.
Dotknite Brány
Brána slobody je pamätník, dielo autora Petra Meszároža a znázorňuje rozstrieľanú bránu, ktorá vám na okamih dopraje precítiť neslobodu, no vzápätí sa dotkne vášho srdca a vrhne do vďačnosti skrz spomienku na štyristo ľudí. Na ženy aj mužov, ktorí túžili po slobodnom živote v čase železnej opony v rokoch 1945 – 1989. Žiaľ, prejsť za hranice sa im nepodarilo. Ich telá skonali pod streľbami vojenskej stráže. Dnes však vieme, že ich smrť bola len predzvesťou začiatku skutočnej slobody Slovákov.
