Brána slobody pod hradom Devín sa dotkne vášho srdca

Brána slobody pod hradom Devín sa dotkne vášho srdca

Prejsť Bránou slobody, ktorú nájdete priamo pod hradom Devín a dotknúť sa pamätníka, je akoby sa vás dotklo to, čo slobode predchádzalo. Aj keď len symbolicky, no verte, že zažiť ten pocit stojí za to.

Miesto na sútoku riek Moravy a Dunaja priťahuje príbehmi, ktoré sú poznačené históriou, krásou aj láskou. Zároveň však rozpráva o tých, ktorí bojovali za náš národ a podpísali sa na tom, aby sme žili v slobodnej krajine.

Sloboda do roka a do dňa

Na Bránu Slobody sa zvrchu pozerá hrad Devín, ktorý opradený mnohými povesťami. Jednou z nich je „Do roka a do dňa“. Rozpráva o mužoch, ktorým hradný pán sľúbil, že keď vykopú studňu, dostanú slobodu. Studňu vykopali, popritom sa im pošťastilo nájsť hrudu zlata, z ktorého dali urobiť brošňu pre manželku hradného pána. Keď sa už pracovití muži tešili na slobodu, vtedy akoby démon prestúpil hradného šaša a pošuškal do uška pánovi, že zlata bolo viac. Ten sa nahneval a miesto sľúbenej slobody šupol poctivých mužov do žalára a následne ich nechal zhodiť z brala do Dunaja. Počas pádu prekliali muži odsúdení na smrť hradného pána aj so šašom. Tí sa presne do roka a do dňa utopili v Dunaji. Smutný príbeh o tom, ako nedodržaný sľub a zvrátená démonická časť osobnosti hradného šaša spôsobili skazu na oboch stranách. 

Či je tento príbeh pravdivý, alebo nie, je menej dôležité ako fakt, že cesta k slobode slovenského národa viedla skrz mnoho prekážok a zabrániť sa jej snažil aj systém „železnej opony“.

Sen o slobode

Kedysi a nie dávno, naši krajania o skutočnej slobode len snívali. Socializmus nepustil ľudí za hranice, teda až na pár vyvolených, a tí, ktorí túžbu ujsť nedokázali potlačiť, hľadali cestu. Jednou z nich bolo prejsť naprieč Dunajom. Niekomu sa to podarilo, no mnohí z tých odvážnych v snahe opustiť naoko sociálne istoty skonali pri úteku. Strážcovia systému ich zastavili guľkou a ich telá padli na ceste za slobodou.

Dotknite Brány

Brána slobody je pamätník, dielo autora Petra Meszároža a znázorňuje rozstrieľanú bránu, ktorá vám na okamih dopraje precítiť neslobodu, no vzápätí sa dotkne vášho srdca  a vrhne do vďačnosti skrz spomienku na štyristo ľudí. Na ženy aj mužov, ktorí túžili po slobodnom živote v čase železnej opony v rokoch 1945 – 1989. Žiaľ, prejsť za hranice sa im nepodarilo. Ich telá skonali pod streľbami vojenskej stráže. Dnes však vieme, že ich smrť bola len predzvesťou začiatku skutočnej slobody Slovákov.

creefox

Sit amet cursus nisl aliquam. Aliquam et elit eu nunc rhoncus viverra quis at felis. Sed do.Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur Nulla fringilla purus Lorem ipsum dosectetur adipisicing elit at leo dignissim congue.