Bratislavský hrad chránený z dvoch strán

Z jednej strany chránený mohutnou riekou, z druhej hustými lesmi Malých Karpát. Miesto korunovácie kráľov, sídlo Márie Terézie a odveký symbol nášho hlavného mesta so štyrmi vežami – Bratislavský hrad.

Najvýraznejší symbol Bratislavy sa vyníma na kopci 80 metrov nad Dunajom. Vďaka strategickej polohe bolo návršie malokarpatského chrbta odpradávna osídlené. Vystriedali sa tu Kelti, Rimania, Germáni, Slovania a Maďari. Počiatky hradu siahajú do 13. storočia. Vtedy sa položili základy aj najväčšej a najdôležitejšej veže. V 15. storočí bol pôvodný hrad zbúraný a nahradený dodnes zachovanou stavbou. Najväčšie architektonické zmeny hrad zaznamenal v období gotiky, renesancie a za čias vlády Márie Terézie. Uhorská panovníčka dala postaviť nový palác, tzv. Terezánium a elegantné francúzske záhrady. 11 kráľov a 8 kráľovien bolo korunovaných v Bratislave a v hrade boli uchovávané korunovačné klenoty mnoho rokov. 

Ničivý požiar

Po presťahovaní kráľovského dvora do Viedne bol na hrade zriadený kňazský seminár a neskôr sídlo vojenskej posádky. To sa mu stalo osudným. Pravdepodobne neopatrnosťou vojakov zachvátil Bratislavský hrad v roku 1811 ničivý požiar. Trval 3 dni, v ohni zahynulo 9 obetí a viac ako sto rodín prišlo o strechu nad hlavou. Vládne kruhy oň nejavili záujem a ruina zostala napospas osudu. 

Posledná rekonštrukcia za 16 miliónov eur

Hrad bol znovu zrekonštruovaný až v druhej polovici 20. storočia. Momentálne na ňom stále prebiehajú práce, v etapách už 10 rokov. Aktuálna obnova je poslednou a ukončená by mala byť budúci rok. Aby sa budova mohla predviesť v celej svojej kráse, je ešte potrebné zabezpečiť opravu Severných hradieb a terasy, budovy pri Mikulášskej a Žigmundovej bráne, bastiónu Leopoldovej brány, nádvoria a fasády budovy na Západnej terase. Hrad je pre verejnosť otvorený a ponúka viacero lákadiel. Každoročne sa v lete konajú na nádvorí Shakespearovské hry, organové koncerty, či živý trh remeselníkov. V interiéri sa podľa obdobia striedajú rôzne výstavy. Ujsť si určite nenechajte expozíciu Klenotnice a výstup na najvyššiu vežu s panoramatickým výhľadom.  

Obor a prevrátený stolček

Jednoduchá a ľahko zapamätateľná architektúra Bratislavského hradu pripomína prevrátený stolček. Podľa povesti na to v minulosti aj doplatil. Raz za rok sa obyvatelia hradu budili ako po zemetrasení. Legenda hovorí, že stolček využíval mohutný obor vracajúci sa raz za čas do rodného Nemecka. Bratislava ležala v polovici cesty zo Sedmohradska a keď si chcel obor Klingsor oddýchnuť, otočil hrad a sadol si naň. Po naliehaní hradnej panej a veštice s tým ohľaduplný obor po pár rokoch prestal.

Len jedna veža, hoci sú štyri

Hrad na prvý pohľad pôsobí ako pravidelný štvorec, no nie je to úplne pravda. Pri pohľade zhora by sme videli nerovnobežné strany utekajúce do rôznych smerov. S vežičkami na dominante Bratislavy to tiež nie  je tak, ako by sa mnohým mohlo zdať. Síce každý vie, že vežičky sú 4, pravdou je, že skutočná veža je len jedna. Ako jediná má základy postavené v zemi a tiahne až celkom nahor. Ostatné tri stoja na hradných múroch. Plnohodnotná veža sa nazýva aj Korunovačná, podľa výsostného práva chrániť korunovačné klenoty hradu.