Hrad Gýmeš bol darom za záchranu života i odmenou za vraždu
Majitelia hradu Gýmeš Forgáčovci patrili k najstarším uhorským šľachtickým rodom, ktorý osem storočí vplýval na naše dejiny. Vychádzku na ruiny hradu môžete spojiť s návštevou múzea rodu v Jelenci.
Prvým listinne doloženým členom rodu Forgáč bol v polovici 12. storočia Ivanch. Jeho syn Ivanka sa vyznamenal v bojoch s Tatármi, za čo v roku 1226 dostal majetky od kráľa Ondreja II. Ivankovi synovia Andrej a Tomáš zachránil v boji s Tatármi život kráľovi Belovi IV., ktorý im za to v roku 1253 daroval obec Jelenec. Na skale Dúň nad dedinou si bratia postavili dva malé hrady stojace tesne vedľa seba.
O pôvode názvu hradu resp. obce Gýmeš sa vytvorilo viacero teórií. Najčastejšie sa uvádza, že názov je vytvorený zo slova „gím“, čo v maďarčine znamená jeleň.
Odmena za vraždu
Gýmeš krátko patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, ktorý si ho v roku 1302 privlastnil násilím. O desať rokov neskôr ho odtiaľ vyhnali vojská Kráľa Karola Róberta z Anjou. V tomto období hrad prestavali, dovtedy dva samostatné hrady spojili a zväčšili o východné predhradie. V roku 1356 kráľ Ľudovít I. Veľký daroval hrad svojej dcére kráľovnej Márii. O prinavrátenie hradu Forgáčovcom sa postaral Blažej Forgáč. Na podnet kráľovnej Alžbety a jej dcéry Márie totiž zavraždil Karola II. Malého z rodu Anjou, ktorý si robil nároky na uhorský trón. Za odmenu dostal v roku 1386 hrad späť aj s príslušnými majetkami. Dlho sa Blažej z darov za vraždu soka kráľovnej Márie netešil. Sťali ho za pol roka.
Turkom hrad neodolal
Koncom 15. storočia hrad patril medzi skvosty Uhorska. Mohutný vežový neskorogotický palác v predhradí bol inšpirovaný francúzskymi hradmi. Pevnosť sa zapísala aj do histórie protitureckých bojov. Prvému tureckému nájazdu v roku 1530 odolal, v roku 1576 bol však už dobytý, spustošený a vypálený. Zrekonštruoval ho Žigmund Forgáč v roku 1613, potom, čo v roku 1610 krvavo potlačil roľnícku vzburu svojich poddaných pre zvýšenie daní.
Trest za zradu
V roku 1618 hrad obliehal Gabriel Betlen, ktorý ho aj podpálil. V roku 1663, po páde Nových Zámkov, ho znovu obliehali a takmer bez boja dobili a vypálili Turci. Pri jeho obnove, v roku 1663, postavili nové opevnenie s delovými baštami. Počas povstania Františka Rákocziho II. hrad vlastnil Rákocziho stúpenec Šimon Forgáč. Po porážke povstania škonfiskoval kráľ Šimonovi Forgáčovi celý majetok.
Späť ho museli kúpiť
Do rúk rodu Forgáčovcov sa hrad dostal opäť až v roku 1712, kedy ho za 130 tisíc zlatých odkúpil biskup Pavol IV. Forgáč. Poškodený hrad opravil, dal postaviť štyri kaplnky, z ktorých najdlhšie sa zachovala kaplnka sv. Ignáca z Loyoly, na počesť ktorého tu bývali púte. Ešte na začiatku 19. storočia bol hrad obývaný a v jeho palácoch sa nachádzali aj portréty mnohých Forgáčovcov. Pod kaplnkou bola rodinná hrobka, ktorú v roku 1814 vykradli a zdevastovali. Gýmeš panstvo postupne opustilo, presťahovalo sa do pohodlného kaštieľa v dedine a hrad veľmi rýchlo spustol. Forgáčovcom ho vyvlastnil štát v roku 1950.
Múzeum histórie rodu
K ruine hradu – na južnom svahu pohoria Tribeč vo výške okolo 514 metrov nad morom – sa dá dostať za hodinu po turistickej trase z obce Jelenec. Ak si chcete vychádzku o pätnásť minút predĺžiť, cestou môžete navštíviť Studený hrad – staré hradisko s pekným výhľadom na okolie. V Jelenci môžete navštíviť barokový kaštieľ, ktorý nechal postaviť biskup Pavol IV. Forgáč v roku 1722. Forgáčovci v ňom žili a až do konca druhej svetovej vojny. Dnes je v ňom stála expozícia Múzea rodu Forgách.