Obľúbená výstupová trasa na Zobor začína pri Špecializovanej nemocnici sv. Svorada v Nitre, ktorá je pomenovaná po prvom svätcovi z územia Slovenska a patrónovi Nitry sv. Svoradovi. Tento mních kedysi obýval zoborský kláštor sv. Hypolita, ktorý nájdete hneď vedľa nemocnice po žltej turistickej značke.
Kláštor sv. Hypolita
V lesoch na západnom svahu Zobora vznikol najstarší známy kláštor na území Slovenska – Kláštor sv. Hypolita, ktorý bol založený v 9. storočí. Existenciu kláštora naznačuje legenda o úmrtí kráľa Svätopluka a taktiež z Maurovej legendy o živote sv. Svorada. Medzi 11. a 13. storočím plnil tento benediktínsky kláštor dôležitú funkciu jedného z centier duchovného a kultúrneho života v Uhorsku. Pri kláštore pôsobila škola, nemocnica, lekáreň i dielne remeselníkov. S kláštorom sa spája niekoľko dôležitých listín a diel k našim dejinám. Zrejme tou najvzácnejšou sú Zoborské listiny z rokov 1111 a 1113. Od 14. storočia postupne klesalo postavenie zoborského kláštora, až Kráľ Matej Korvín odovzdal kláštor ostrihomskému arcibiskupovi a neskôr pápež Pavol II. nitrianskemu biskupstvu. V 15. storočí kláštor prepadlo a zničilo vojsko poľského kráľa Kazimíra.
Kláštor sv. Hypolita obýval mníšsky rád svätého Benedikta, ktorý je najstarším katolíckym existujúcim rádom a na Slovensko prišli ešte pred misiou svätého Cyrila a Metoda. Zohrali významnú úlohu pri formovaní kresťanskej Európy. Okrem náboženskej oblasti sa venovali aj prepisovaniu starých rukopisov, starostlivosti o chorých, vzdelávaniu a poľnohospodárskej činnosti.
Svätý Svorad – patrón Nitry
Svätý Svorad vstúpil do Kláštora sv. Hypolita okolo roku 1000 a prijal mníšske rúcho a meno Andrej. Neskôr žil ako pustovník v masíve Zobora a obýval malú jaskyňu, ktorú nájdete neďaleko turistického chodníka a ktorá dostala po ňom názov – Svoradova jaskyňa. Neskôr s ním býval aj jeho nasledovník rehoľný brat Benedikt, ktorí dobrovoľne vykonávali v zoborskej hore tie najťažšie práce. O živote pustovníkov sa dozvedáme z Maurovej legendy o živote prvých svätcov z nášho územia sv. Svorada a sv. Benedikta, ktorá podáva dôkaz o existencii zoborského kláštora sv. Hypolita, ale aj o kostole sv. Emerána v Nitre, kde sú uložené pozostatky oboch svätcov.
Kláštor sv. Jozefa
Po odchode benediktínov býval opustený kláštor cieľom pútí. Po 150-tich rokoch nechal v tom mieste nitriansky biskup Juraj Szelepcséni vybudovať kaplnku zasvätenú sv. Svoradovi a sv. Beňadikovi. Nasledujúci biskup Blažej Jaklin sa rozhodol oživiť toto posvätné miesto a postaviť priamo na mieste stredovekého kláštora nový kláštor. Na stavbu povolal na pomoc kamaldulských mníchov. Kláštor bol odovzdaný do užívania v rokoch 1695 až 1697, do ktorého prišla aj časť mníchov až z Talianska.
Kamalduli tzv. bieli sú rímskokatolíckym kontemplatívnym rádom, ktorý vznikli v 11. storočí ako jedno z hlavných reformných hnutí spájajúcich prvky východného pustovníctva a západného mníšstva. Zoborský kláštor bol jedným z piatich kamaldulských kláštorov v celej Rakúskej monarchii. Najznámejším kamaldulským mníchom bol fráter Cyprián, všestranne nadaný vedec, ktorý vynikal v oblasti medicíny, farmácie, alchýmie a botaniky. Bol vyhľadávaním lekárnikom a liečiteľom. Zaujímal sa aj o astronómiu a technické vedy. Fráter Cyprián vraj údajne vzlietol na lietajúcom stroji z Troch korún nad Červeným kláštorom, čo sa stalo aj námetom literárnych a filmových spracovaní s „Lietajúcim Cypriánom“. V kláštore pôsobil aj páter Romuald Hadbavný, ktorý ako prvý preložil Sväté písmo do slovenčiny.
Kostol sv. Jozefa
Dominantou kláštora bol trojloďový kláštorný Kostol sv. Jozefa, ktorého zvyšky sa zachovali dodnes. V kostole sa nachádzalo aj 6 oltárov a dobové dokumenty dokumentujú honosnosť a výzdobu jednotlivých priestorov. Pod kostolom sa nachádzali krypty. Súčasťou kláštora boli príbytky rehoľníkov, budova so vstupnou bránou a zvonicou, sad, záhrady a unikátne technické dielo kamenný vodovod, ktorý privádzal vodu od prameňa sv. Svorada do kláštora. Vodovod bol v danej dobe unikátnym technickým dielom, ktoré privádzalo vodu do kláštora niekoľko stoviek metrov a následne sa rozdeľoval do niekoľkých vetiev.
V roku 1782 rozpustil cisár Jozef II. kontemplatívne rády, čo znamenalo koniec kamaldulov pod Zoborom. Z rozsiahleho kláštora za zachovala len časť hlavnej kláštornej budovy, ruiny Kostola sv. Jozefa, zvyšky príbytkov mníchov a oporné múry terás barokového areálu. Hlavná budova sa zachovala dodnes a slúžila viacerým účelom – manufaktúra na výrobu súkna, ubytovňa pre chorých, či klimatické kúpele. V roku 1927 kláštor vyhorel, neskôr bol zrekonštruovaný a v roku 1953 ho prevzal rezort zdravotníctva, ktorý následnou výstavbou rozsiahlej liečebne úplne pozmenil vzhľad lokality. V súčasnosti využíva hlavnú kláštornú budovu Špecializovaná nemocnica sv. Svorada, ktorá je zároveň správcom celého areálu, ktorý je vyhlásený za Kultúrnu pamiatku – Archeologické nálezisko kláštor kamaldulov a o záchranu neudržiavaných zvyškov objektov sa od roku 2015 stará Zoborský skrášľovací spolok.
Príbytok kamaldulského mnícha
Súčasťou expozície je aj príbytok kamaldulského mnícha. Každý mních býval v samostatnom príbytku, ktorý bol v tom čase s rozlohou 90 m2 honosný. K príbytku patrila záhradka obkolesená vysokým murovaným plotom. V každom domčeku sa nachádzala súkromná kaplnka. V zásypoch pivnice sa našli tisíce rybacích kostí, čo potvrdilo prísnu pôstnu stravu mníchov. Mníšske príbytky obkolesovali z troch strán kláštorný chrám, v ktorého krypte boli aj pochovaní.
Zoborský kláštor – nedocenený poklad
Na jednej z informačných tabuli nájdeme napísané Zoborský kláštor – nedocenený poklad. A preto by sa každý návštevník Zoboru, ktorý vyráža od Špecializovanej nemocnici sv. Svorada tu mal zastaviť, oddýchnuť a preniesť sa stovky rokov do histórie. Lebo Zoborský kláštor je pre naše dejiny vzácnou stavbou, ktorú môžeme našou návštevou oceniť.
Viac informácií o Zoborskom kláštore nájdete na oficiálnej webstránke https://zoborskyklastor.sk/
