Hrad Červený Kameň s najväčšími hradnými pivnicami

Hrad Červený Kameň patrí medzi najzachovalejšie hrady na Slovensku a nachádza sa v pohorí Malé Karpaty neďaleko obce Častá. Na rozdiel od mnohých iných hradov, ktoré dnes poznáme ako zrúcaniny, si Červený Kameň zachoval ucelenú podobu šľachtického sídla aj s rozsiahlym hospodárskym zázemím.

Hrad vznikol na mieste staršieho kráľovského hradu, ktorého počiatky siahajú do 13. storočia. Strategická poloha na obchodnej ceste spájajúcej Podunajsko s Moravou mu zabezpečovala význam už od začiatku jeho existencie.

Pevnosť, sídlo, ale aj hospodárske centrum

Zásadnú zmenu prinieslo 16. storočie, keď sa hrad dostal do rúk významného obchodníckeho rodu Fuggerovcov. Práve oni ho prestavali na modernú renesančnú pevnosť prispôsobenú novým vojenským podmienkam a disponoval prepracovaným obranným systémom.

Anton Fugger taktiež vybudoval rozsiahle pivničné priestory, ktoré patria medzi najväčšie svojho druhu v strednej Európe. Tieto priestory slúžili najmä na skladovanie vína a tovaru, keďže hrad bol úzko prepojený s obchodnými aktivitami svojich majiteľov a zároveň sa nachádzal blízko Viedne.

Mohutnosť hradieb, foto: tokar, Shutterstock

Pivnice sú riešené ako systém chodieb a hál pod celým hradom, pričom ich veľkosť a technické spracovanie nemajú na Slovensku obdobu. Práve tento prvok robí z Červeného Kameňa viac než len klasický hrad – ide o kombináciu pevnosti, sídla a hospodárskeho centra.

Neskôr hrad prešiel do vlastníctva rodu Pálfiovcov, ktorí ho využívali ako reprezentačné sídlo aj správne centrum rozsiahleho panstva niekoľko storočí. V 17. storočí prišlo k obrovskej renovácií hradných interiérov a dobudovania ďalšieho hradného krídla. V 18. storočí sa hrad opäť modernizoval až do podoby, v akej hrad poznáme dnes. Potomkovia Pálffyovcov žili na hrade až do roku 1945, kedy hrad nedobrovoľne opustili pred postupujúcou Červenou armádou.

Architektúra a zachovanie hradu

Hrad Červený Kameň sa odlišuje aj svojou zachovanosťou. Väčšina hradov na Slovensku prešla obdobím úpadku a dnes existuje len ako torzo, no hrad Červený kameň si zachoval kompletnú architektúru vrátane interiérov. Návštevníci tak môžu vidieť nielen hradby a nádvoria, ale aj zariadené miestnosti, ktoré približujú život šľachty v minulosti.

Architektúra hradu je kombináciou gotických základov a výrazných renesančných prvkov, doplnených neskoršími úpravami. Celý areál je obklopený lesmi Malých Karpát.

Obľúbené mieste filmárov

Hrad je obľúbeným miestom filmárov. Natáčali sa tu diela ako Kull: Dobyvateľ, Posledná légia, Cinka Panna, Zmluva s diablom, Pacho, hybský zbojník, Vražda v ulici Morgue, Fantaghiro, Adrenalín: Predbehni smrť, Soľ nad zlato, Vianočné želanie, Šialene smutná princezná, Dračie srdce, Van Helsing a nedávno aj seriál Zaklínač.

Hradný areál, foto: zedspider, Shutterstock

Fontána pred hradom Červený kameň — Fontána pred hradom, foto: Geothea, Shutterstock

Múzeum Červený Kameň

Dejiny múzea na hrade Červený Kameň sa začali písať krátko po odchode posledného vlastníka do zahraničia v roku 1945. V prvých rokoch po II. svetovej vojne malo múzeum prezentačnú funkciu a jeho úlohou bolo len sprístupňovať zbierky a historicko-umelecké predmety, ktoré boli v hrade uložené.

V roku 1946 sa v priestoroch hradu začali zhromažďovať torzá skonfiškovaných interiérových zariadení z iných bývalých šľachtických sídiel západoslovenského kraja. Na hrade boli sústredené cenné umelecké predmety pochádzajúce z 31 zámockých objektov a dvoch kláštorov, ktoré vytvorili základ dnešných zbierok múzea. Verejnosti bol hrad sprístupnený v roku 1949.

V roku 1970 získalo múzeum celoslovenskú pôsobnosť pod názvom Múzeum Červený Kameň ako špecializované historické múzeum dokumentujúce spôsob bývania a život šľachty.