Hrad Krásna hôrka môžeme obdivovať zatiaľ len zvonka

Hrad Krásna hôrka môžeme obdivovať zatiaľ len zvonka

Jeden z najkrajších gotických hradov na Slovensku zo 14. storočia stojí nad obcou Krásnohorské Podhradie a v plnej svoje kráse aj hrdo sa nad ňou pýšil až kým ho v marci 2012 nezachvátil ničivý požiar, ktorému podľahla celá strecha a interiér horného hradu. 

V osudový deň strechy pokryté dreveným šindľom padli popolom aj napriek enormnej snahe hasičov. Veľké škody mrzeli dvakrát viac, keďže hrad tesne pred tým v roku 2011 prešiel veľkou rekonštrukciou. Od požiaru ubehlo už 7 rokov. Krásna Hôrka sa z požiaru síce spamätala, ešte stále sa však na nej uskutočňujú opravy a verejnosti nie je prístupná. 

Pozrite sa na ňu aspoň zvonku

Dovnútra vás ešte nevpustí, alebo obdivovať ju môžete zvonka. Ak ste z aktívneho cesta, obujte si pohodlnú obuv a vyberte sa na kratšiu túru z obce Krásnohorské Podhradie smerom na hrad. Do cieľa vás po troch kilometroch privedie žltá značka. Ak však máte vy alebo vaše deti lenivý deň, môžete pohodlne využiť aj auto. 

Krásna hôrka
Hrad Krásna hôrka ako si ho pamätáme

Priťahuje svojou krásou aj príbehom

Krásna hôrka patrila medzi najnavštevovanejšie a najkrajšie hrady na Slovensku. Vlastnili ho tri významné rody Mariášiovci, Bebekovci a Andrášiovci. Od roku je hrad 1961 národnou kultúrnou pamiatkou. Neustále ponúka pútavý historický príbeh, ktorý sa začal písať okolo roku 1333. Už v tých časoch si prežil svoje, keď chránil svojich obyvateľov pred tureckými nájazdmi. Preto sa musel opevniť a gotická stavba nadobudla prvky renesancie a podobu, akú si pamätáme spred roku 2012, keď bol hrad pretvorený do očarujúcej podoby. 

História sa na hrade podpísala aj svojou architektúrou, ako v prípade barokovej kaplnky sv. Jána Nepomuckého či klasicistickej Kaplnky narodenia Panny Márie. Našli by ste tam obraz Čiernej Madony, ktorý dlhé roky priťahoval veriacich v procesiách. 

V blízkej budúcnosti

Snáď sa všetci tešíme na moment, kedy nám hrad pokorený ohňom a vzkriesený ľudskou zručnosťou zas otvorí svoje brány. Musíme si ešte nejaký ten piatok počkať, ale ako sa hovorí, trpezlivosť ruže prináša. Tešiť sa môžete tak na návštevu hrobky hradných pánov, dobové zbrane či portréty. Keď už nastane tá chvíľa, dajte si pozor, aby vás oči z obrazov nesledovali po celom hrade. 

Reštaurátorské práce veselo pokračujú. Ktovie, čo si o tom myslí duch a ochranca hradu, múmia Žofie Andrássyovej-Serédyovej, o ktorej kolujú rôzne povesti. Možno práve ona sa teší, kedy budeme môcť Krásnu Hôrku zas navštíviť a vypočuť si tu príbeh krásky, ktorá musela nachvíľu zatvoriť bránu, o čo sa postarali plamene ohňa.

Gabriela Hlinčík

Som často na cestách, privátne aj pracovne. Vďaka svojej profesii – novinárčine, sa viem veľakrát dostať o čosi bližšie k ľuďom ako ostatní. Veľa sa pýtam a zároveň vďačne počúvam príbehy. Mnohé z nich sa ma dotkli a ovplyvnili, iné ma inšpirovali aj motivovali. Skrz ľudí spoznávam rôznorodosť či mágiu života, dozvedám sa o čarokrásnych a menej známych miestach na Slovensku a rada nechávam ľudí, aby skrz svoje vlastné slová, dojmy a pocity zdieľali s ostatnými miesta, na ktorých sa im páčilo a porozprávali o ľuďoch, ktorých obdivujú, či odporučili služby alebo produkty, s ktorými boli spokojní. Spojenie ľudského slova v interakcii s novinárčinou vnímam ako poslanie robiť „reklamu“ tým, ktorí budujú priateľské vzťahy a tomu, čo lahodí ľudským zmyslom a zaslúži si pozornosť.