Bojnický zámok patrí medzi najkrajšie zámky v strednej Európe. Miesto opradené legendami, kauzami, obývané z času na čas duchmi či strašidlami. Dôkaz veľkej, hoci nenaplnenej lásky a dnes vyhľadávané miesto svadobných sľubov. Presne taký je zámok v Bojniciach, čarovný, tajomný a rozprávkový.
Pôvodný drevený hrad
Bojnický zámok patrí medzi najstaršie a najvýznamnejšie pamiatky na Slovensku. Stojí na travertínovej kope nad mestom a jeho história siaha do 12. storočia. Prvá písomná zmienka o existencii hradu pochádza z roku 1113, keď sa v druhej Zoborskej listine spomínajú „bojnickí podhradčania“.
Pôvodne tu stál drevený hrad, ktorý vznikol na mieste staršieho hradiska. V priebehu 13. storočia bol postupne prestavaný na kamennú pevnosť a stal sa majetkom rodu Hont-Poznanovcov.
Koncom 13. storočia sa Bojníc zmocnil uhorský veľmož Matúš Čák Trenčiansky a v nasledujúcich storočiach sa tu vystriedalo viacero šľachtických rodov, medzi nimi Gilethovci, Jelšavskí či Noffryovci. V roku 1489 daroval kráľ Matej Korvín Bojnický hrad svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi.
Éra Turzovcov
V roku 1527 daroval kráľ Ferdinand I. Bojnický hrad Alexejovi Turzovi. Rod Turzovcov následne pristúpil k jeho prestavbe a prispôsobil ho na pohodlnejšie bývanie.
Pôvodný gotický hrad tak získal charakter renesančného sídla – vznikli obytné budovy rovnakej výšky usporiadané okolo vnútorného nádvoria, ktoré tvorilo základ dnešnej dispozície zámku.
Premena na romantický zámok
Po vymretí rodu Turzovcov v roku 1636 pripadol hrad opäť kráľovskej korune. Už o rok neskôr, v roku 1637, ho cisár Ferdinand III. daroval Pavlovi Pálfimu.
Za ich pôsobenia sa hrad opäť stavebne rozvíjal a postupne získal barokovú podobu. Intenzívnejšie úpravy však utíchli koncom 17. storočia a v priebehu 18. a väčšiny 19. storočia sa jeho vzhľad výraznejšie nemenil.
Po období úpadku získal Bojnický hrad v roku 1852 jeho posledný šľachtický majiteľ – gróf Ján Pálffy. Ten sa rozhodol pre zásadnú prestavbu a premeniť hrad na romantický zámok. Inšpiroval sa najmä francúzskymi gotickými hradmi z údolia Loiry, pápežským palácom v Avignone, ale aj tirolskou a talianskou architektúrou.
Gróf Pálffy sa jej dokončenia nedožil – zomrel vo Viedni v roku 1908 bez priamych dedičov. Následne vznikli spory o majetok, ktoré sa ukončili až dohodou s československým štátom v roku 1923. Časť umeleckých zbierok bola zachovaná, no značná časť sa dostala do dražieb.
Zámok v Bojniciach a obuvnícka firma Baťa
V roku 1939 kúpila zámok spolu s priľahlými pozemkami obuvnícka firma Baťa. Po druhej svetovej vojne však na základe Benešových dekrétov prešiel tento majetok do vlastníctva štátu.
Od roku 1950 je v zámku umiestnené múzeum, ktoré dnes patrí pod Slovenské národné múzeum.
Tajná jaskyňa pod hradom
Súčasťou zámku je aj prírodná travertínová jaskyňa, ktorá sa nachádza približne 26 metrov pod úrovňou štvrtého nádvoria. Má priemer okolo 22 metrov a výšku približne 6 metrov.
Vznikla pôsobením zrážkovej vody, ktorá prenikala do travertínovej kopy cez pukliny a postupne ju rozrušovala. Tým sa vytvoril dnešný kruhový priestor jaskyne so zachovanou výzdobou na stenách. V jej vnútri sa nachádzajú dve jazierka, ktoré sú pravdepodobne prepojené s ďalšími podzemnými priestormi v tejto lokalite.
O existencii jaskyne vedeli už pôvodní obyvatelia hradu, ktorí ju využívali ako úkryt aj zdroj vody. Znovuobjavená bola až v roku 1888 počas čistenia hradnej studne pri prestavbe zámku. Verejnosti je sprístupnená od roku 1967.
Lipa kráľa Mateja
Pred zámkom nájdete obdivuhodnú Lipu kráľa Mateja, ktorú podľa legendy zasadil Matúš Čák Trenčiansky v roku 1301. Postupne vyrástla do mohutného stromu – v období svojho vrcholu mala korunu s priemerom približne 36 metrov, výšku okolo 28 metrov a obvod kmeňa až 12 metrov.
S lipou sa spája aj meno Mateja Korvína, ktorý sa podľa tradície zdržiaval v Bojniciach a pod stromom organizoval hostiny a stretnutia. Práve odtiaľ pochádza aj jej názov – Lipa kráľa Mateja, podporený zmienkami o „bojnických lipách“ v dobových listinách.
Strom mal dlhé stáročia veľký význam pre miestnych obyvateľov a rešpektovali ho aj nepriatelia. Postupne ho však začal poškodzovať čas a nepriaznivé počasie. V 20. storočí sa jeho stav výrazne zhoršil, pričom prvé odborné zásahy sú zdokumentované z roku 1952. V roku 1969 bola lipa vyhlásená za chránený prírodný útvar.
Slovenské národné múzeum Bojnice
Múzeum v Bojnickom zámku patrí medzi špecializované umelecko-historické pracoviská s celoslovenskou pôsobnosťou. Zameriava sa na výskum, ochranu a spracovanie zbierok, ktoré dokumentujú vývoj zámku, historických slohov na Slovensku aj staré výtvarné umenie a umelecké remeslo.
Okrem správy zbierok plní múzeum aj odbornú a metodickú funkciu. Významnú zmenu prinieslo obdobie po roku 1989, keď začalo organizovať tematické a animované podujatia pre verejnosť. Práve tieto programy výrazne prispeli k rozvoju kultúrneho turizmu a k tomu, že Bojnický zámok patrí dnes medzi najnavštevovanejšie miesta na Slovensku.
Viac informácií, otváracie hodiny, vstupné nájdete na oficiálnej stránke múzea https://bojnicecastle.sk/
Titulná foto: prosign / Depositphotos.com
