Čičmany patria medzi najznámejšie obce na Slovensku vďaka svojej jedinečnej architektúre. Ležia v Strážovských vrchoch v Rajeckej doline a sú známe typickými drevenými domami zdobenými bielymi geometrickými ornamentmi.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1272. Obyvatelia sa živili najmä poľnohospodárstvom, chovom oviec a výrobou textilu. Čičmany boli známe aj produkciou výšiviek, ktoré mali podobné vzory ako ornamenty na domoch. Najviac obyvateľov mala dedina v roku 1909, kedy tu žilo 1518 ľudí. Dnes ich tu býva menej ako 150.
Biele ornamenty ako symbol obce, ale aj Slovenska
Najväčšou zaujímavosťou Čičmian sú drevenice zdobené bielymi ornamentmi. Pôvodne mali tieto vzory praktický význam – natierali sa vápnom, aby chránili drevo pred vlhkosťou a prasklinami. Maľovali sa vápnom alebo hlineným kalom na miesta, kde sa spájalo drevo – najčastejšie na rohy stavieb, aby sa predĺžila ich životnosť.
Pôvodné ornamenty na domoch boli jednoduché. Dnešná podoba výzdoby je však mladšia. Výraznejšie a bohatšie ornamenty sa začali objavovať až po veľkom požiari v roku 1921, keď sa obec obnovovala. Vzory vychádzajú najmä z tradičných výšiviek na miestnych krojoch, ktoré gazdinky preniesli aj na fasády domov.
Ornamenty sa pravidelne obnovujú, keď začnú blednúť. Namiesto pôvodného vápna sa dnes častejšie používajú trvácnejšie farby, ktoré lepšie odolávajú počasiu.
Unikátna maľovaná drevená architektúra Čičmian bola známa už od Národopisnej výstavy českoslovanskej v roku 1895 v Prahe, kde inštalovali repliku čičmianskeho gazdovského domu.
Motívy z Čičmian sa postupne stali súčasťou slovenskej kultúrnej identity. Objavujú sa na suveníroch, v dizajne aj v moderných interpretáciách folklóru.
3 požiare, ktoré menili ráz obce
Požiare v rokoch 1907, 1921 a 1945 zničili vzácne zrubové stavby, zmenili celkový vzhľad obce a spôsobili ústup výstavby tradičných dreveníc v prospech murovaných domov.
Za prvej Československej republiky obec zviditeľnili osobnosti ako architekt Dušan Jurkovič, ktorý sa po požiari v roku 1921 zaslúžil o obnovu tradičných dreveníc, alebo filmár a etnograf Karel Plicka. Povzbudiť miestnych obyvateľov k udržaniu si svojich tradícií, zvykov a obyčajov prišla v roku 1934 aj dcéra prezidenta republiky Alica Masaryková. Miestne vyšívané kroje pochválila slovami: “v takejto práci ľudskej je duša národa”.
Dnes je v dedine 110 chránených objektov, z ktorých je 37 vyhlásených za kultúrnu pamiatku. Dve drevenice spravuje Považské múzeum. V oboch sú inštalované expozície sprítomňujúce život obyvateľov Čičiman. Svoj barokovoklasicistický výzor, pôvodnú dispozíciu, krytú arkádovú pavlač i sedlovú strechu si po rekonštrukcii zachoval aj kaštieľ.
Titulná foto: michal.bellan / Depositphotos.com
