Kostolecká tiesňava – miesto, kde voda vyhráva nad hmotou

Kostolecká tiesňava – miesto, kde voda vyhráva nad hmotou

Ak pochybujete o tom, či trpezlivosť skutočne prináša výsledky, navštívte srdce Súľovských vrchov – prírodnú rezerváciu Kostolecká tiesňava. Je skutočným dôkazom krásy, ktorá môže priniesť vytrvalosť a systematickú prácu.

Zodpovednosť za toto zákutie Slovenska nesie Manínsky potok, ktorý sa rozhodol ísť si vlastnou cestou a tak počas dlhých stáročí formoval úžinu, ktorá je dnes lemovaná skalnými stenami. Po ňom bola pomenovaná Manínska tiesňava, ktorá sa nachádza o čosi nižšie a v strede samotného útvaru nájdete tzv. Strechu Slovenska. Schovať sa však pod ňu veľmi nedá a neodporúča sa to ani odvážnym či skúseným lezcom. V opačnom prípade by nám táto krása dlho nevydržala.

Pre turistov aj mamičky s kočíkmi 

Ak sa teda rozhodnete pre tento typ výletu alebo sa budete náhodou nachádzať pri dedinkách Kostolec či Záskalie, môžete si deň spríjemniť krásnou odbočkou, pričom nezáleží na tom, z ktorej strany sa ku tiesňave vyberiete. Nachádza sa medzi dedinkami v približne v rovnakej vzdialenosti. Samotná cesta je veľmi jednoduchá a pri peknom počasí a vybavení opaľovacím krémom a vodou to zvládnete aj s detičkami rôzneho veku. Vytrvalci, ktorým prechádzka nestačí, sa môžu vybrať na dlhšiu túru od Kostoleckej tiesňavy okolo Manínskeho potoka, pričom za Kostolcom nájdu ďalší významný úkaz, vápencové bradlo Bosmany. Náučný chodník zamedzí prípadnému blúdeniu.

Keď naša domovina opäť nesklamala

Kostolecká tiesňava spĺňa očakávania všetkých výletníkov, no na svoje si prídu aj fotografi či umeleckí maliari, ktorí sa neboja trochu nepohodlnejšieho sedenia. Majestátnosť skalných previsov, pochmúrnosť Kavčej skaly, či vápencové bradlo pripomínajúce ženské vlasy nedovolí fantázii len tak oddychovať. Avšak nemusíme byť umelci, aby sme tento úkaz schovaný medzi dvoma malebnými dedinkami, dokázali oceniť a obdivovať. 

Gabriela Hlinčík

Som často na cestách, privátne aj pracovne. Vďaka svojej profesii – novinárčine, sa viem veľakrát dostať o čosi bližšie k ľuďom ako ostatní. Veľa sa pýtam a zároveň vďačne počúvam príbehy. Mnohé z nich sa ma dotkli a ovplyvnili, iné ma inšpirovali aj motivovali. Skrz ľudí spoznávam rôznorodosť či mágiu života, dozvedám sa o čarokrásnych a menej známych miestach na Slovensku a rada nechávam ľudí, aby skrz svoje vlastné slová, dojmy a pocity zdieľali s ostatnými miesta, na ktorých sa im páčilo a porozprávali o ľuďoch, ktorých obdivujú, či odporučili služby alebo produkty, s ktorými boli spokojní. Spojenie ľudského slova v interakcii s novinárčinou vnímam ako poslanie robiť „reklamu“ tým, ktorí budujú priateľské vzťahy a tomu, čo lahodí ľudským zmyslom a zaslúži si pozornosť.