Súľovské skaly, kde láska nehrdzavie

Súľovské skaly, kde láska nehrdzavie

Neďaleko Žiliny či Bytče sa skrýva silný magnet Považia, ktorý pôsobí na ľudské oko i dušu v každom ročnom období a keď sa tam dostanete, tak Súľovské skaly dostanú aj vás.

Láska v Súľove alias SKALAska, tá nehrdzavie.A keď, tak jedine na jeseň, kedy sa kopce okolo Súľova halia do všetkých odtieňov medi. Vtedy je tento fotogenický kus krásy vizuálne najatraktívnejší. Pokiaľ si však obľúbené Súľovské skaly chcete užiť naplno, optimálne je naplánovať si rande s nimi vo všedný deň. Dôvod? Počas letnej sezóny, víkendov a sviatkov si tu nadšenci z rôznych kútov (nielen) Slovenska nestíhajú podávať fiktívnu kľučku.

Súľovské skaly na jeseň

Skamenené rekvizity sa podobajú na hrdinov

Niet sa čo čudovať. Fascinujúce skalné mesto, ktoré kedysi ležalo na dne pravekého mora, tasí na turistov jeden veľký div za druhým. Náučný chodník Súľovské skaly, vinúci sa malebnými bralami, začína i končí v obci Súľov-Hradnáa je asi aj „najvydupanejší“ v Súľovských vrchoch vôbec. Okrem informačných panelov tu nájdete unikátne zlepencové útvary najrozmanitejších foriem. Sú roztrúsené všade navôkol. Skamenené rekvizity  vám môžu pripomínať hrdinov z filmov Nekonečný príbeh, Hviezdne vojny, Pán prsteňov či Avatar. Tu predstavivosť skutočne netreba.

Zbojníci a gotická kráska – čo majú spoločné?

 To, čo tu musíte vidieť, je Skalné mesto. Nachádza sa na zelenej trase. Tá je odporúčaná ako pútavejšia verzia pochodu tiež kvôli prvotriednym vyhliadkam. Občas vás nenásilne motivuje k polapeniu druhého, tretieho aj ďalšieho dychu v rámci sem-tam strmšieho výstupu. Prevýšenie je 290 m a pri jeho zdolávaní ste zväčša obklopení „zelenou“, ktorá pôsobí relaxačne, takže to zvládnu aj menej zdatnejší.

Skrytá brána

Počas výletu sa „potknete“ napríklad aj o tunajšiu dominantu vo forme monumentálnej, cca. 13-metrovej Gotickej brány, ktorá sa nachádza trochu mimo hlavný ťah. Je preto celkom vhodné byť v strehu, aby ste popri nej neprefičali ako bača po štyroch žinčiciach a ťapke frndžalice. (Apropo, frndžalica – vedeli ste, že Pacho bol filmovaný všade inde, len nie v Hybiach? Verte, či nie, táto slovenská kultovka sa okrem ďalších lokalít odohráva aj medzi skaliskami Súľova a Manínskej tiesňavy.)

Čomu sa, naopak, určite nevyhnete – ani keby ste chceli – je pestrá paleta pôsobivých scenérií, hŕba skalotvárí a skalotvarov a čaká na vás aj zrúcanina Súľovského hradu, ktorého korene siahajú až do raných čias 15. storočia. Výlet by vám mal trvať odhadom 1,5 až 2 hodiny, no prírodne založení fajnšmekri, rodičia drobcov do 5 rokov a milovníci poézie v obrazoch sa tu zdržia nepochybne dlhšie.

Oplatí sa zažiť viac

V tejto lokalite sú k videniu aj ďalšie pozoruhodnosti. Zbyňovský budzogáň – fenomenálne približne 12-metrové kyjačisko z kameňa, ktoré v Rajeckej doline ostalo po naštvanom obrovi a nikto z jeho príbuzenstva si ho už nevyzdvihol (ten budzogáň).
Manínska tiesňava – pravdepodobne najužší kaňon Slovenska, ba možno i strednej Európy.
Hrad Lietava – jeden z najväčších a najzachovalejších u nás. Na červenejtrase zas ohuruje svojou jedinečnosťou Obrovská bránaHlbocký, resp. Súľovský vodopád alebo Šarkania diera – jaskyňa ukrývajúca medzi iným pozostatky medveďa. Jaskynného, pochopiteľne.

Zarytí športovci sa môžu dosýta vyšantiť na bikemaratónoch či behoch Súľovskými skalami a horolezci, horolezkyne a horolezčatá sú vítaní na pravidelných lezeckých zrazoch.

Zraková pyramída či „drevené kino“. 

V reáli ide o originálny 18-metrový ihlan z dreva, elegantne sa povaľujúci na kopci nad už spomínanou dedinkou Súľov-Hradná. Pôvodom sochárske dielo Juraja Gábora je atrakciou pre všetky vekové kategórie a navyše poskytuje azyl pri vrtochoch počasia, prípadne môže poslúžiť aj ako netradičný priestor pre nasýtenie protestujúceho žalúdka. 
Pyramída je z obce dostupná za približne polhodinu pešieho času, za predpokladu, že nehovoríme o 4-člennej rodinke s kočíkom, pre ktorú to asi bude celodenné dobrodružstvo. Nezotrvá tu však ani zďaleka tak dlho, ako ktorákoľvek z jej egyptských konkurentiek – inštalovaná bola v roku 2014 a jedného dňa expiruje. Aj preto sa na ňu treba ísť mrknúť čím skôr. 

Čo dodať? Byť skalným prívržencom skál v Súľovských vrchoch je skrátka skalopevná srdcovka. Je to niečo, čo sa do človeka zapíše hlboko, nezmizne, nevybledne, ostane, pretrvá – ako vytesané do skaly… 

Pod Súľovskými skalami
slowensko.sk