Názov morské oko väčšinou označuje jazerá ľadovcového pôvodu. Morské oko vo Vihorlate však takým nie je.
Vihorlat je napriek malej rozlohe impozantné sopečné pohorie plné kontrastov. Tvoria ho vzácne rastliny, živočíchy, jazerá, skaly, rašeliniská a ďalšie prírodné zvláštnosti.
Dneš nú podobu mu dala grófka
Jazero vzniklo v praveku mohutným zosuvom svahu, ktorý zahradil dolinu potoka Okna. Na jeho dnešnej podobe má zásluhu grófka Gladys Vanderbilt-Széchenyi. Na konci 19. storočia nechala vybudovať umelý priehradný múr a pôvodná hladina jazierka sa zvýšila o päť metrov a z pôvodných 7 ha plochy sa zväčšilo na dnešných 13,8 ha. Pre svoju dcéru dala v roku 1924 vybudovať na brehu jazera kaštielik. Dnes ho ako reprezentatívnu lesnícku chatu využíva podnik Lesy SR a slúži aj verejnosti.
Územie európskeho významu
Jazero má dĺžku 775 m, šírku 312 m a hĺbku 25 m. Žije v ňom trinásť druhov rýb a v jeho okolí sa vyskytuje vyše dvetisíc druhov bezstavovcov. Zo stavovcov napríklad mlok karpatský, ako aj takmer viac ako sto druhov hniezdiacich vtákov, napríklad orol, alebo sova. Veľkým bohatstvom vihorlatských lesov sú šelmy – vlk, rys, mačka divá a vydra. Lokalita patrí medzi chránené Územia európskeho významu. Rybolov, kúpanie a člnkovanie sú prísne zakázané.
Kus Panónie aj Karpát
Prechádzka okolo Morského oka zaberie približne hodinu. Občerstviť sa môžete na chate Morské Oko, v ktorej sa dá aj ubytovať. Krásny pohľad na jazero je zo Sninského kameňa. Výstup trvá približne hodinu a pol a kráčať budete po jednom z prvých turistických chodníkov na Slovensku. Členovia Uhorského karpatského spolku ho vyznačili už v roku 1881. Zo Sninského kameňa sa vám otvorí výhľad na Sninu, Zemplínske Hámre aj na Karpatské bukové pralesy, v ktorých sa spoločne vyskytujú rastlinné druhy karpatskej a panónskej flóry a sú zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Titulná foto: pellinni / Depositphotos.com
