Živčáková – hora, kde sa dejú zázraky

Živčáková – hora, kde sa dejú zázraky

Svoje krídla rozprestiera Živčáková nad dedinkami Turzovka a Korňa na Kysuciach. Nenápadná hora, ktorá vo výške 788 metrov nad morom hrdinsky vypočuje vaše zbožné priania a vraj mnohé z nich aj splní. Stala sa pútnickým miestom, ale aj cieľom turistiky či rodinných výletov s deťmi.

Nechá vás poprechádzať, vyrozprávať, vyspovedať, poplakať si, dokonca aj ponadávať. To všetko v posvätnej atmosfére. Nikto nevie, ako to hora robí, no v jej revíri akoby ste dostali požehnanie. Dá vám aj vodu zo svojich prameňov, ktorá dokáže vyliečiť bolesť. A jedno, či fyzickú, emocionálnu alebo psychickú. Azda jedinou podmienkou, aby vás mohla odmeniť tým, čo si želáte, je vaša úprimnosť.

Slovenské Lurdy

Milujem pútnické miesta. Sú spojené s osudmi a príbehmi ľudí, ktorých modlitby boli naplnené. Akoby táto skutočnosť posilňovala nádej tých, čo prichádzajú s túžbou vyliečiť sa. Za zázrakmi však nemusíte ísť ďaleko. Lurdy máme aj na Kysuciach. Stačí navštíviť Horu Živčáková, kde ľudská logika stráca silu. Hľadať odpovede na otázky, ako je možné, že voda dokáže vyliečiť bolesť či očné problémy, je strata času. Energiu sa oplatí venovať tým, ktorých v týchto končinách stretnete a svojim prianiam.

Krásna prechádzka k prameňom

Nie sú to len domáci, ale aj Česi a Poliaci, ktorí vám s úsmevom povedia o účinkoch vody. Práve tie vzbudili môj záujem a priviedli ma do týchto končín. Je niekoľko chodníkov, ktoré vás privedú z Turzovky, Korne, Vysokej či Kelčova k prameňom. Turistiku som vynechala. Išla som s kočíkom, preto som sa vyviezla hore a auto nechala na parkovisku. No aj tak na mňa čakala nádherná prechádzka. 

Pohodlne po asfaltke, mierne stúpanie, vôňa lesa, pekný výhľad. To všetko ma sprevádzalo celý čas. Nadšenie a zvedavosť stúpali pri pohľade na tých, čo sa s plnými bandaskami a fľaškami vracali nazad. Boli vysmiati, výreční. „To sa vám pôjde dole…,“ prehodil medzi rečou jeden pán. Pristavila som sa pri ňom a neodpustila si poznámku. „Takže voda je skutočne zázračná?!“ Pán, ktorému som odhadla tak sedemdesiat, zrazu zvážnel, až som sa zľakla, či som sa ho svojou nedôverčivosťou nedotkla. On sa však nedal odradiť a jeho túžba podeliť sa o skúsenosť ho pohla k rozprávaniu. „Žena mala problémy, boleli ju kolená, potierala si ich vodou a znova behá bez bolestí…a ja? Pozrite na mňa, čoskoro oslávim osemdesiat, pijem vodu už roky, vždy ráno…“ Nebolo mi viac treba, aby povedal. 

Živá voda

V údolí som našla to, za čím sem človek chodí. Niekoľko prameňov, pri nich ľudia, ktorí čapovali „živú vodu“, alebo zapaľovali sviečky a v tichosti sa modlili. Vystrojená som veľmi nebola, v rámci prechádzky a s túžbou zažiť vlastnú skúsenosť, som si naplnila pol litrovú fľašu vodou. Cestou domou som rozmýšľala, čo s ňou. Jedna moja známa sa sťažovala pol roka na intenzívnu bolesť v kolene, prešla vyšetreniami, liečbou a nič. Viedla som vnútorný dialóg, či jej voda pomôže, či tomu vôbec verí. Večer si potrela vodou koleno a ráno? Bolesť bola preč. 

Legenda či zjavenie?

Na mieste sa tu údajne zjavila Panna Mária vtedy 42-ročnému Matúšovi Lašutovi, rodákovi z Vysokej nad Kysucou a to 1. júna 1958. Matúš si kvôli zjaveniu vytrpel svoje – prenasledovala ho polícia, ocitol sa na psychiatrii i vo väzení. Od tohto dňa sa tu spustila vlna „zázračných uzdravení“ a datuje sa niekoľko ďalších zjavení. Nájdete tu aj Chrám Panny Márie Matky Cirkvi, z ktorého je pekný výhľad na krajinu.

Ľudia sa na tomto mieste nepretekajú v tom, komu hora viac pomohla. Naopak, chcú zdieľať svoje skúsenosti a byť tak súčasťou niečoho „väčšieho“, ako nám mnohokrát veda a logika umožňujú. 

Nech už Hora Živčáková koná alebo nekoná zázraky, dovoľte jej, aby vás vypočula a obdarila svojou vodou. A s každým zázrakom, ktorý sa vám udeje, sa podeľte prosím s ostatnými. Lebo ako sa hovorí, zdieľanie zázrakov znásobuje zázraky.

Gabriela Hlinčík

Som často na cestách, privátne aj pracovne. Vďaka svojej profesii – novinárčine, sa viem veľakrát dostať o čosi bližšie k ľuďom ako ostatní. Veľa sa pýtam a zároveň vďačne počúvam príbehy. Mnohé z nich sa ma dotkli a ovplyvnili, iné ma inšpirovali aj motivovali. Skrz ľudí spoznávam rôznorodosť či mágiu života, dozvedám sa o čarokrásnych a menej známych miestach na Slovensku a rada nechávam ľudí, aby skrz svoje vlastné slová, dojmy a pocity zdieľali s ostatnými miesta, na ktorých sa im páčilo a porozprávali o ľuďoch, ktorých obdivujú, či odporučili služby alebo produkty, s ktorými boli spokojní. Spojenie ľudského slova v interakcii s novinárčinou vnímam ako poslanie robiť „reklamu“ tým, ktorí budujú priateľské vzťahy a tomu, čo lahodí ľudským zmyslom a zaslúži si pozornosť.