„Po ďalšej sérii teplých, pre ľadové jaskyne nepriaznivých zím, prišla Demänovská ľadová jaskyňa o posledné zvyšky ľadu. Je celkom možné, že po priaznivej zime sa ľad opäť v jaskyni objaví, ale jeho zásoba pravdepodobne nebude dostatočná na to, aby sa udržal po celý rok. Názov jaskyne – Demänovská ľadová – v súčasnosti už neodráža to, že sa v nej celoročne nachádza ľad, zatiaľ však zostáva ako zaužívaný zemepisný názov. Ľadovú výzdobu v jaskyni môžete žiaľ obdivovať už len na starších fotografiách a suveníroch.“ Toto sú aktuálne slová správcu jaskyne (2026, zdroj: ssj.sk), ktoré žiaľ len odrzkadľujú teplé zimy v posledných rokoch.
Demänovská ľadová jaskyňa tvorí severnú časť známeho systému Demänovských jaskýň. Vyznačuje sa najmä ľadovou výplňou, výraznými tvarmi podzemných priestorov a pestrou jaskynnou faunou. Patrí medzi najzaujímavejšie jaskyne na Slovensku aj vďaka svojej histórii a prírodným podmienkam, ktoré umožňujú vznik ľadu.
Demänovská ľadová jaskyňa sa nachádza na pravej strane Demänovskej doliny na severnom okraji pohoria Nízke Tatry. Leží v Národnej prírodnej rezervácii Demänovská dolina, ktorá je súčasťou územia Národného parku Nízke Tatry.
Vstup do jaskyne sa nachádza v skalnom brale Bašta v nadmorskej výške približne 840 metrov, asi 90 metrov nad dnom doliny.
Prehliadka jaskyne
Prehliadkový okruh v Demänovská ľadová jaskyňa má dĺžku 650 metrov a prevýšenie 48 metrov, pričom návštevníci reálne prejdú približne 800 metrov. Vchod aj východ sa nachádzajú v rovnakej nadmorskej výške a sú od seba vzdialené len asi 40 metrov. Prehliadka trvá približne 45 minút a teplota sa počas leta pohybuje od +0,4 °C do +3 °C.
Trasa vedie cez rozsiahle riečne chodby, ktoré sú miestami prepojené strmšími úsekmi. Prvá časť prehliadky prechádza priestormi so sintrovou výzdobou, druhá časť pokračuje do zaľadnených častí jaskyne.
Zaujímavosťou je kombinácia sintrovej a ľadovej výzdoby, ktorá vytvára kontrastný a prehľadný obraz vývoja jaskyne. Návštevníci sa počas prehliadky dozvedia, ako vznikali podzemné priestory, ako sa tvorí sintrová výzdoba a aké podmienky sú potrebné na vznik a udržanie ľadu.
Samotné jaskynné priestory tvoria oválne chodby modelované vodou a väčšie dómové sály, ktoré boli dotvorené rútením horniny a mrazovým zvetrávaním.
Dračia jaskyňa
V jaskyni sa našli pozostatky rôznych stavovcov, vrátane jaskynného medveďa (Ursus spelaeus). V prvej polovici 18. storočia ich ľudia považovali za kosti drakov, a preto sa jaskyňa označovala aj ako Dračia jaskyňa.
Dnes je významná najmä z hľadiska výskytu netopierov – bolo tu zaznamenaných 8 druhov. Jaskyňa patrí medzi najdôležitejšie zimoviská večernice severskej (Eptesicus nilssonii) na Slovensku a zároveň je druhým najvýznamnejším zimoviskom netopiera fúzatého/Brandtovho (Myotis mystacinus/brandtii).
Ako sa v nej tvorí ľad?
Ľadová výplň sa nachádza najmä v jej spodných častiach, predovšetkým v Kmeťovom dóme. Vyskytuje sa tu podlahový ľad, ľadové stĺpy, stalaktity aj stalagmity.
Podmienky na zaľadnenie vznikli po tom, čo boli pôvodné povrchové otvory zasypané svahovými procesmi. Tým sa obmedzila výmena vzduchu a v jaskyni sa začal udržiavať studený vzduch, ktorý klesá do nižších častí. Presakujúca voda v týchto podmienkach zamŕza a vytvára ľadovú výplň. Teplota v zaľadnených priestoroch sa pohybuje okolo 0 °C, zatiaľ čo v zadných častiach jaskyne stúpa približne na 1,3 až 5,7 °C. Relatívna vlhkosť dosahuje 92 až 98 %.
V jaskyni sa zachovala aj pôvodná sintrová výzdoba – stalaktity, stalagmity či náteky na stenách. V zaľadnených častiach je však často poškodená mrazovým zvetrávaním. Povrch sintrov je miestami sfarbený do siva až čierna, čo je dôsledok dlhodobého osvetľovania fakľami, olejovými lampami a kahancami, ktoré sa používali pri návštevách jaskyne až do roku 1924. Tento jav dnes patrí k zaujímavým historickým stopám ľudskej činnosti v jaskyni.
titulná foto: jarino / Depositphotos.com
