Hrad Likava – strážca pokladov a tajomstiev dolného Liptova

Hrad Likava – strážca pokladov a tajomstiev dolného Liptova

Hrad Likava je zahalený rúškom tajomstva, vyvolá vo vás zvedavosť a pokiaľ patríte medzi hľadačov pokladov, nemusíte ticho závidieť tým, ktorým sa pod jeho ruinou len v nedávnej minulosti podarilo objaviť doslova rozprávkový poklad.

Nájsť starodávne mince v hodnote niekoľkých tisíc eur je dobrým lákadlom na jeho návštevu. Možno vám ďalší poklad už nedopraje, no môžete sa vydať k jeho hradbám len tak pre radosť z pohybu a cestou spoznať jeho posolstvo. Čo vám však vie s istotou ponúknuť, je kúsok dejín a inšpirujúce príbehy či legendy. Známa je povesť o tom, že pod hradom sa ukrývajú poklady, ktoré mal aj po svojej smrti strážiť jeden z poddaných.

Vzhľadom na udalosť, ktorá sa udiala nedávno a týka sa nájdenia cenného nálezu v podobe 1868 denárov a 2 zlatých mincí, sa núka otázka, či jeho duch už zemepánom doslúžil alebo sa len rozhodol oživiť ľudskú vieru v zázraky. Nech je to tak, či onak, postaral sa o to, aby v marci v roku 2019 diviaky vyhrabali spod zeme poklad, ktorý prišiel do cesty manželskému páru pri výstupe na Choč a dopriali mu tak nečakané prekvapenie. Naozajstný poklad tak potešil archeológov ako aj Liptovské múzeum, v ktorom budú mince vystavené, pričom ich hodnota sa odhaduje aj na niekoľko tisíc až desaťtisíc eur.

Smerom do rozprávky

Správa o nájdených minciach z 15. storočia obletela celé Slovensko, čo len dopomohlo k popularite hradu Likava. Jeden z najväčších hradov na strednom Slovensku a vôbec najväčší na Liptove sa týči nad obcou Likavka a všeobecne sa teší svojej pozornosti. Vidno ho z motorovej cesty spájajúcu Liptov s Oravou a je miestom, kde sa aj dospelý stáva súčasťou fantázie a snaží sa dôverovať mýtom, ktoré sa s hradom spájajú. Inšpiratívnou je povesťou o Helene Kružičkovej, ktorá počas svojho života pomáhala poddaným a ľuďom. Po svojej smrti sa vraj prevtelila do čiernej pani a údajne sa dodnes objavuje v čiernych šatách v blízkosti Likavy aby chránila úrodu domácich.

Hrad Likava nenechal bez záujmu ani filmárov. Natočili na ňom napríklad rozprávku Orest z rodu čarodejníkov, ktorá deklaruje, že najmocnejšou vo svete ľudí aj mágie naďalej zostáva láska. Kamery prilákali taktiež tvorcov filmu Jak se krotí krokodýl a Nič nekrváca večne.

Likavský hrad

Básnikova inšpirácia

Likavský hrad sa stal inšpiráciou aj pre básnika Sama Chalupku. Ten do svojej básne Likavský väzeň zakomponoval národného hrdinu Juraja Jánošíka. Uväznil ho na hrad a nechal mu priestor zamýšľať sa nad svojím osudom ako aj osudom rodnej krajiny. Samozrejme, viac ako jedno storočie po jeho smrti a symbolicky. Naoko bezvýchodisková situácia väzného hrdinu však podávala vo veršoch riešenie, ktoré je aktuálne aj dnes. Vízia či projekcia lepšej budúcnosti, o ktorej uväznený Jánošík sníval, poukazuje na silu viery a obrazotvornosti človeka.

Chalupka nenechal Jánošíka v pesimizme a beznádeji. Práve naopak, dal mu prednosť vzoprieť sa osudu a nájsť v bezmocnosti cestu ku slobode. A tak slová z básne: „Háju môj zelený, nebudem ja dlho v zámku väznený,“ povzbudzujú ešte aj v dnešných časoch práve tých, ktorí potrebujú uveriť v krajšiu budúcnosť.

Sloboda verzus väznica

Spojenie Juraja Jánošíka a Likavského hradu v Chalupkovej básni nie je náhodné. O hrade totižto kolovali príbehy spojené s väznením nášho národného hrdinu, ktoré však historikom časovo nesedia a preto ho odmietajú. Pravdou však zostáva, že z hradu sa na čas stali kasárne cisárskeho vojska a bola v ňom väznica pre poddaných, ktorí v minulosti snívali o slobode.

Z histórie hradu

Šepká sa, že za jeho vznikom stojí rád templárov, ktorý tam ukryl svoje poklady. Dôkazov o tom je málo a dohady zostávajú záhadou. Písomné zmienky o vzniku hradu, ktorej sa historici držia, sa datujú na začiatok 14. storočia. Hovoria o tom, že ruky k dielu priložil ako prvý zvolenský župan Donč. Neskôr ho malo v rukách niekoľko ďalších županov z Liptova, vlastnili ho uhorskí králi. V roku 1478 patril nemanželskému synovi Mateja Korvína Jánovi Korvínovi a v 15. storočí sa stal husitskou pevnosťou, kedy ho Hunyadyovci podrobili prestavbe. Rozšírili pôvodné jadro hradu a vybudovali dolný hrad. Počas éry Ľudovíta Pekryho sa horný hrad budoval v renesančnom štýle po pôvodnom gotickom.

Dobytý a zbúraný

V roku 1527 bol hrad vypálený, no život v ňom ešte zotrval. Ďalšie podstatné  stavebné úpravy sa uskutočnili v 17. storočí, keď boli pánmi Likavy Illésházyovci a na takmer dve dekády v rokoch 1651-1670 sa stal hrad súkromnou rezidenciou rodu Thökölyovcov. Ten vybudoval ochranný fortikulačný systém hradu. Ani to však nepomohlo zabrániť jeho zničeniu. Pred Vianocami v roku 1670 bol hrad dobytý a cisár skonfiškoval všetok majetok, ktorý sa na ňom nachádzal. V roku 1707 nakoniec vojská Františka II. Rákociho hrad zbúrali a zostala z neho iba ruina.

Za skromným stredovekým luxusom

Vskutku zachovalá „kopa trosiek“ každoročne priláka množstvo návštevníkov, ktorí na tomto mieste oceňujú predovšetkým nádherný výhľad na rozsiahly Liptov, na Predný Choč, Západné Tatry a Oravu. Práve výhľad bol prepychom hradu spolu s oknami zo skla vyrobenými v sklárňach v Ľubochnianskej doline. Hradní páni takto podporovali regionálnych výrobcov. Napriek luxusu v podobe sklenených okien bol hrad skromným sídlom a jeho úlohou bolo strážiť priechod cez Váh. 

Nad cestou z Považia na Oravu a do Poľska bdie dodnes. Navyše pozoruje, ako sa v tesnej blízkosti pod jeho pozostatkami stavia nad Ružomberkom diaľnica, popod ktorú už dnes vedie bezpečný prechod pre turistov. Tí zväčša nechávajú svoje autá na označenom parkovisku v obci Likavka a vydávajú sa po červenej značke na 20 minútovú prechádzku k hradu, ktorá vedie cez les.

Po rekonštrukcii opäť prístupný

Devízou hradu je, že je ľahko dostupný a ponúka nenáročnú prechádzku, ktorú zvládnu aj malé deti. V nedávnej minulosti prešiel menšou rekonštrukciu či bezpečnostnou previerkou a po kratšej prestávke otvoril svoje brány znova. V čase, kedy je hrad otvorený a to v sezóne od mája do októbra, sa na hrade konajú rôzne miestne akcie. Raritou hradu je, že tu môžete zažiť mučiareň na vlastnej koži aj to, ako sa leží na dereši. Nájdete tu verejnosti sprístupnenú Hunyadyho vežu, v ktorej je expozícia z dejín Likavského hradu. Dozviete sa vďaka nej viac o histórii ako aj o zákulisí života na hrade.

Gabriela Hlinčík

Som často na cestách, privátne aj pracovne. Vďaka svojej profesii – novinárčine, sa viem veľakrát dostať o čosi bližšie k ľuďom ako ostatní. Veľa sa pýtam a zároveň vďačne počúvam príbehy. Mnohé z nich sa ma dotkli a ovplyvnili, iné ma inšpirovali aj motivovali. Skrz ľudí spoznávam rôznorodosť či mágiu života, dozvedám sa o čarokrásnych a menej známych miestach na Slovensku a rada nechávam ľudí, aby skrz svoje vlastné slová, dojmy a pocity zdieľali s ostatnými miesta, na ktorých sa im páčilo a porozprávali o ľuďoch, ktorých obdivujú, či odporučili služby alebo produkty, s ktorými boli spokojní. Spojenie ľudského slova v interakcii s novinárčinou vnímam ako poslanie robiť „reklamu“ tým, ktorí budujú priateľské vzťahy a tomu, čo lahodí ľudským zmyslom a zaslúži si pozornosť.