Kráľova hoľa (1 946 m n. m.) patrí medzi najvýraznejšie vrchy Slovenska. Povesťami opradený a básnikmi ospevovaný najvyšší vrch východnej časti Nízkych Tatier ponúka panoramatické výhľady a patrí medzi najnavštevovanejšie vrchy Slovenska. Vrchol je charakteristický vysielačom, ktorý je viditeľný z veľkej časti Horehronia, Tatier aj Spiša.
Vrch kráľa Mateja Korvína
Okrem toho, že vrch ukrýva vo svojich útrobách bohatstvo v podobe jaskýň, je zároveň i miestom, kde pramenia až 4 slovenské rieky – Hron, Hornád, Hnilec a Čierny Váh. Pomenovanie získal od uhorského kráľa Mateja Korvína, ktorý poľoval v miestnych lesoch a obedoval na samotnom vrcholku.
Jeden zo symbolov Slovenska
Kráľova hoľa má silné miesto v slovenskej tradícii. Spomína sa v ľudových piesňach aj v literatúre, čo z nej robí jeden z najznámejších vrchov aj mimo turistickej komunity. Veď, kto by nepoznal ľudovú pieseň s textom „Na kráľovej holi stojí strom zelený, vrch má naklonený, k tej slovenskej zemi…“
Pešo alebo na bicykli
Výstup na Kráľovu hoľu je možný z rôznych smerov, ale najčastejšie vedie z obcí Šumiac a Telgárt. Okrem turistických trás vedie na vrch aj asfaltová cesta, čo ocenia najmä cyklisti. Cesta nie je otvorená pre verejnú dopravu.
Pripravte sa na 6-7 km dlhú trasu s prevýšením cez 1000 metrov. Počas výstupu sa môžete osviežiť v Chate pod Kráľovou hoľou.
Nízkotatranská hrebeňovka
Kráľova hoľa (Telgárt) je aj východiskovým bodom hrebeňovky Nízkych Tatier, odkiaľ ďalej pokračujete na Andrejcovú, Čertovicu, Chopok, Ďurkovú a Donovaly. Dĺžka hrebeňovky je približne 100 km a bežný turista ju zvládne za 4 až 5 dní.
Titulná foto: MichalKnitl / Depositphotos.com
