Hrad Modrý Kameň sa vypína nad mestečkom s rovnomenným názvom, ktoré patrí medzi najmenšie mestá na Slovensku. Nájdete ho v blízkosti Veľkého Krtíša a je vstupnou bránou do regiónu Novohrad.
Hradný komplex tvorí zrúcanina gotického hradu z 13. storočia a barokového kaštieľa postaveného o niekoľko storočí neskôr, v ktorom nájdete Múzeum bábkarských kultúr a hračiek.
Hrad Modrý Kameň a jeho história
Písomné pramene datujú vznik hradu do roku 1285, aj keď sa v staršej maďarskej historiografii spomína hrad aj v období pred Tatárskymi vpádmi, čiže pred rokom 1241. Zmienka z roku 1285 uvádza majiteľa a predpokladaného stavebníka hradu – Petra Forró, priamy predok rodu Balašovcov, ktorí bol spojený s Novohradom niekoľko storočí.
Na prelome 13. a 14. storočia hrad nakrátko zabral Matúš Čák Trenčiansky a Balašovci ho získali späť až po jeho smrti. Hrad bol niekoľkokrát prebudovaný a dobudovaný, najmä na zvýšenie obranyschopnosti. So svojou strategickou polohou bol súčasťou obrany banských miest voči Tatárskym vpádom. Hrad sa Turci niekoľkokrát pokúšali dobyť a podarilo sa im to v roku 1575 po 3-dňovom obliehaní. Cisárske vojská vyhnali Turkov z hradu v roku 1593, ktorí ho pri úteku vyhodili do povetria.
Zničený hrad cisár opäť vrátil Balašovcom, ktorí sa postarali o kompletnú renesančnú rekonštrukciu. O pár rokov neskôr ho avšak Turci opäť napadli a obsadili. Začiatkom 18. storočia hrad obsadili kurucké vojská a po ich odchode bol hrad vypálený a veľká časť hradu zostala v ruinách.
Apoštolský gróf a barokový kaštieľ
V roku 1730 vybudoval Pavol II. Balaš na zvyškoch opevnenia trojkrídlový barokový kaštieľ a zrúcanina horného hradu bola prestavaná na zámockú záhradu. V roku 1759 vybudoval Balaš poslednú prístavbu kaštieľa – kaplnku sv. Anny, ktorú rod Balašovcov uctieval ako patrónku. V tom čase pravdepodobne založil aj kalváriu v blízkosti hradu. Pavol II. Balaš sa činil v rekatolizačných snahách, a teda návrat reformovaných veriacich ku katolíckej cirkvi. Vďaka týmto činnostiam mu pápež Benedikt XIV. udelil titul apoštolský gróf. Šľachtický rod Balašovcov vlastnil hrad Modrý kameň takmer 600 rokov.
Väzenské cely na hrade
V polovici 19. storočia sa majiteľmi hradu stali Forgáčovci, ktorí upravili predhradie s fontánou, anglickým parkom a parkom sv. Anny. Neskôr hrad vlastnila Gabriela Almássy, ktorá ho po vzniku Československej republiky predala československému štátu. V roku 1923 sa Modrý Kameň stal okresným mestom a v kaštieli sídlilo niekoľko okresných inštitúcií. Jedným z nich bol okresný súd, a kvôli nemu boli v kaštieli vybudované väzenské cely. Neskôr sa kaštieľ využíval ako sklad liekov, sídlil v ňom štátny archív a Okresné vlastivedné múzeum. Od roku 2002 je kaštieľ sídlom Slovenského národného múzea – Múzea bábkarských kultúr a hračiek.
Bábkové divadlo, hračky, ale aj dejiny hradu
Múzeum bábkarských kultúr a hračiek je špecializované múzeum zamerané na dejiny a súčasnosť bábkového divadla, detskej hračky, ale aj dejiny hradu a dejiny regiónu.
Súčasťou expozície História a súčasnosť slovenského bábkového divadelníctva sú marionety významných bábkarských rodín, originálna mobilná kočovná scéna, divadelná scéna, artefakty z bábkových divadiel a bábkového animovaného filmu. Uvidíte tam známe televízne postavy Kuka a Raťafáka Plachtu.
V expozícii Hračky na Slovensku v 20. storočí môžete sledovať vývoj detskej hračky od minulých storočí až po súčasnosť.
Expozícia Uhorský rod Balašovcov na hrade Modrý kameň sa zaoberá históriu tohto významného rodu, ktorý zanechal v dejinách Uhorska významnú stopu.
Okrem stálych expozícií prebiehajú v múzeu aj rôzne výstavy a podujatia.
Hrad Modrý Kameň je historickým a kultúrnym klenotom Novohradu, ktorý určite stojí za návštevu. Je ľahko dostupný pešo priamo z mestečka, zároveň pred hradom nájdete parkovisko. Návštevu hradu môžete spojiť aj s blízkou kalváriou.
Zdroj: hradmodrykamen.sk
