Zázrivá je miestom, kde máte pocit, akoby zastal čas. Napriek tomu dokáže kráľovsky zvádzať. Svojím okolím, čarovnou prírodou a romantickými miestami dostala mnohých návštevníkov. A stala sa aj dámou slovenskej kinematografie.
Na kraji sveta
Keď sme sa dostali do útrob oravských lesov, na kľukatej ceste bolo treba dupať na brzdu čoraz častejšie. Svedkom bola líška, prebehla popred auto a všimla si nás aj srna, stála na lúčnej plošine pri okraji vozovky. Prvý dotyk s prírodou sme mali za sebou a začali sme cítiť, ako sa spolu s jazdou spomaľuje aj čas, až sa napokon úplne zastavil. Na pár dní sme odložili hodinky. Nepotrebovali sme ich. Unikali sme pred zhonom a stresom na miesto, ktoré sľubovalo samotu, oddych a pôžitok z hôr. Ušli sme na kraj sveta a nemuseli sme cestovať vôbec ďaleko. Stačilo, že sme minuli tabuľu Zázrivá – Končitá. Ešte chvíľu sme pokračovali po asfaltke. Tá sa onedlho stratila a my sme stúpali do výšin po kamenistom teréne. Uviazli sme pod menším kopcom. Krčilo sa na ňom zopár osamelých dreveníc. Boli roztrúsené niekoľko desiatok metrov od seba a jedna z nich mala byť na pár dní naša. Auto sme nechali dole a zvyšok si odkráčali po svojich.
Ako z filmu
Čím bližšie sme boli k našej chalúpke, tým viac sa pred nami otvárala krajina ako z filmu. Len si spomenúť, z ktorého. Bol to Jánošík od Friča? Alebo oskarové Želary? Domáci by vám vedeli rozprávať o Zázrivej v obrazoch. Pritiahla už desiatky filmárov. Obzvlášť si ju obľúbil Juraj Jakubisko. V jeho tvorbe sa stala epicentrom k vykresleniu osudu rodiny Pichandovcov z Tisícročnej včely, dotvorila tajomnú atmosféru vo filme Nejasná správa o konci sveta a dodala rozprávkový charakter príbehu lásky Jakuba a Alžbetky z Perinbaby.
Niet divu, že sa Zázrivá a jej okolie objavujú na filmovom plátne. Aj nás zviedla panenskou prírodou, rozľahlými lazmi a drevenicami v pôvodnom oravskom štýle. A navyše, v týchto končinách to naozaj vyzerá akoby tu zastal čas. Ale len na oko. Zvonku síce pôsobia domy rustikálnym dojmom, no keď vojdete dovnútra, neraz vás prekvapí ich interiér. Okrem útulného, ale zároveň moderného zariadenia sú samozrejmosťou aj elektrina, teplá voda, rozhlas a televízia. Väčšina chát a chalúp nie je totižto nastálo obývaná. Slúžia buď ako vidiecke sídla alebo na prenájom turistom. Majitelia sa preto snažia v zapadnutom svete vytvoriť sebe ako aj návštevníkom dokonalú idylu v podobe absolútnej pohody. A po tom sme presne túžili aj my.
Zrnko dejín
Naša hostiteľka, pani Gitka, nás uistila, že nám tu nič ku šťastiu chýbať nebude. Veď aj ona sama sa sem prichádza schovávať pred rýchlosťou v meste. Drevenicu s manželom postavili pred dvadsiatimi rokmi. Obom im prirástla k srdcu tak, že sú tu čoraz častejšie. Samota im vôbec neprekáža. Napokon, kúsok od nich býva suseda, ktorá žije v chalupe od narodenia. Dom je rodinným dedičstvom po prastarých predkoch. Tí prví začali písať dejiny Zázrivej zhruba pred päťsto rokmi. Prvé zmienky o dedine sa viažu k roku 1556 a spájajú sa s menom Greguss Zázdriwský. So svojimi potomkami sa usadil v doline a začal klčovať stromy, aby získal pôdu na zasiatie obilia. Generácie po ňom sa venovali salašníctvu, pásli ovce a dobytok. Leto trávili v horách a pred zimou utekali do doliny. Drsné podmienky si žiadali mnoho ťažkej práce, kým Zázrivá dostala súčasnú podobu. Postupne sa rozrastala a v sedemdesiatych rokoch minulého storočia bola najväčšou obcou na Orave, dokonca počtom štyritisíc obyvateľov väčšou ako okresné mesto.
Jednoduchý život
Dnes by ste tu našli asi 2650 obyvateľov. Žijú v častiach Zázrivej ako Končitá, Ráztoky, Plešivá, Biela, Havrania a ďalšie. Dokopy ich je jedenásť. Osady sa ťahajú od stredu do všetkých strán, strácajú sa na kopcoch, lúkach, či v horách a pripomínajú roztrúsené lazy. Práve kvôli tomuto charakteru si ju vybrali filmoví umelci. Keď sme sa opýtali domorodcov, či si spomínajú na filmárov, s úsmevom nám porozprávali, ako režiséri hľadali vhodné objekty na natáčanie a zháňali komparzistov priamo v dedine. Niektorí dobrovoľníci prišli na miesto činu rovno z poľa, alebo so svojimi statkami. Vzali kravy, vozy zapriahnuté koňmi, ľudové náčinie, jednoducho všetko to, čo by pomohlo dokresliť autentickosť filmových scén. A to sa pravdaže podarilo. V Zázrivej nie je ťažké nájsť ľudí žijúcich jednoduchým a prostým životom.
Narozdiel od nás turistov, ktorí tu hľadajú pokoj a relax, domácim nezostáva veľa času na odpočinok. Mnohí prichádzajú z práce do ďalšej šichty. Čaká ich majer a statky. Život tu bol od nepamäti ťažký aj kvôli klimatickým podmienkam. Zima na Oravu nikdy nezabudne a v Zázrivej sa obzvlášť snaží, prichádza skoro a nechce sa jej odísť. Teplomer tu sto dní v roku ukazuje nanajvýš nulu a ešte aj v prvých jarných týždňoch sa tu nie raz môžete tešiť zo zasnežených kopcov. V lete tu zase horúčavy nehrozia, čo ocenia hlavne vášnivý turisti.
Harmónia v prírode
Zázrivú strážia vrchy a kopce Malej Fatry, Kysuckej vrchoviny a Oravskej Magury. Už prvý deň nás k sebe volali. Od začiatku sme tušili členitý terén. Trávnaté lúky striedali strmé zrázy, po ceste sa šírila vôňa bukových a smrekových lesov, videli sme oblé kopce ako aj skalnaté vrcholy a už z diaľky bolo počuť tečúce potoky a padajúce vodopády. Aj preto je lokalita taká atraktívna. Ponúka krásnu prírodu, veľa čarovných zátiší a množstvo turistických chodníčkov. Niektoré z nich vedú na hrebene Malého a Veľkého Rozsutca (1610 m), iné zase do Jánošíkových dier, Štefanovej či na Šípkovú. Ten, kto má rád aktívny odpočinok, si tu určite príde na svoje. My sme spoznávali oblasť po svojich, ale možnosti sú rôzne. Cyklo a agroturistika, lyžovanie, snowbording, paragliding či splavovanie. Človek má skutočne na výber a to v každom ročnom období. Nedá sa povedať, ktoré je krajšie. Pani Gitka tvrdí, že najkrajšia je jar. Všetko sa prebúdza, teploty konečne vyskočia nad nulu a ak je tlaková výš, donekonečna sa môžete túlať okolím a vychutnávať si v tieni slnečných lúčov ticho hôr. Vytrhne vás z neho len väčšia skupina turistov. Ak takú stretnete, ide určite o hromadný výlet. Posledné roky totižto cestovný ruch v dedine ožil. Zázrivá sa stala táborom pre rôzne sústredenia a víkendové relaxačné pobyty.
Ľudia sem chodia kvôli čistému vzduchu a prírode. Hľadajú tu harmóniu, snažia sa natankovať energiu a načerpať nové sily. Nám sa to za pár dní podarilo. Okamihy sladkého ničnerobenia a chvíle strávené na horách nám pomohli zabudnúť na každodenný pracovný kolobeh a dobiť baterky. Cestou domov sme si znova nastavili hodinky a cítili, ako sa čas opäť pohol dopredu. Tesne pred tabuľou, kde sa končili hranice obce Zázrivá, sa však ešte na sekundu zastavil. Zdržala nás vôňa originálnych oravských korbáčikov. Predávali ich dievčatá priamo pri ceste. Prezradili nám, že kolíska pôvodnej receptúry korbáčikov je práve tu a že v Zázrivej sa vyrábali od nepamäti. Kúpili sme si pol kila a pohli sa smerom, kde čas plynie rýchlejšie…
