Kto nebol na Poľane, nevidel ešte svet. Takto hovorievali starí Detvanci a veru mali pravdu, lebo Poľana je miesto, ktoré sa oplatí navštíviť. V osamotenom mohutnom sopečnom masíve v strede Slovenska našli krásu mnohí básnici, maliari i fotografi. Poľana je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti – Biosferickej rezervácie Poľana.
Divoká Poľana
Poľana je vďaka svojej osamelosti a výške 1 458 m n. m. ľahko spoznateľný vrch. Typický dvojvrchol sa delí na Prednú a Zadnú Poľanu, oddelený sedlom Priehybina. Nižšia Predná Poľana poskytuje otvorené výhľady na okolitú krajinu, kdežto hlavný vyšší vrchol Poľany – Zadná Poľana je v obkolesení vysokých smrekov.
V minulosti sa na nej nachádzala vrcholová drevená rozhľadňa s kruhovým panoramatickým výhľadom, po ktorej dnes už žiaľ niet ani stopy. A preto je potrebné za výhľadmi prejsť pár metrov na vyhliadky Katruška, Zbojnícky tanec, či Strunga, ktoré poskytujú nádherné výhľady do kaldery sopky, na okolité lazy, ale aj končiare Kremnických vrchov, Veľkej Fatry, Veporských vrchov a v prípade dobrej viditeľnosti aj na hrebeň Nízkych Tatier a končiare Vysokých Tatier.
Slovenská Etna
Poľana je najvyšším a najviac zachovaným sopečným masívom na Slovensku, ktorý sa začleňuje do celku sopečných pohorí Slovenského stredohoria. Súčasný vzhľad Poľany si zachováva typické sopečné črty. Mimoriadne aktívna sopečná činnosť vytvorila tuhnutím lávy a sopečného popola horniny ako andezity a ryolity, či tufy a tufity. Rozrušením kráteru sopky vznikla dnešná podoba kaldery – oblúkovitý chrbát rozdelený na západnej strane dolinou potoka Hučava, ktorého sila si rokmi prerazila svoju cestu.
Hĺbka kaldery je približne 600 m a prstenec, ktorý ju obtáča má dĺžku až 23,5 km, jej priemer zo západu na východ meria až 9 km, čo len podčiarkuje jej mohutnosť pred miliónmi rokov. Kalderu tvorí niekoľko vrcholov – Lúčky, Želobudzská skalka, Drábovka, Kopce, Pružinský grúň, Bukovina, Žiar a najznámejšie Predná a Zadná Poľana. Podľa dostupných dát mala Poľana tvar ako známa talianska Etna a dosahovala výšku až 4 000 m.
Sopečná činnosť vytvorila unikátne bohatstvo rôznych útvarov, skalných stien, lávových prúdov či vodopádov, ktorými sú svahy Poľany posiate. Kaľamárka, Kopa, Javorinka, Melichova skala, Malčekova skala, Vodopád Bystrô, Jánošíkova skala, Bátovský balvan a mnohé ďalšie útvary patria medzi turisticky atraktívne miesta.
Medvedí domov
Medveď hnedý bol vždy súčasťou Poľany a jej lesov. V minulosti bol takmer na pokraji vyhubenia vďaka výraznému lovu, a aj preto bolo začiatkom 20. storočia dovezených niekoľko jedincov z dnešného Rumunska. Od roku 1932 je medveď chránenou zverou s povolenými mimoriadnymi odstrelmi. V súčasnosti je na Poľane údajne okolo 300 jedincov medveďa, čím ju zaraďuje medzi oblasti s najväčšou hustotou tejto šelmy v strednej Európe.
Pralesy Poľany
Rastlinstvo na Poľane charakterizujú prirodzené pralesovité smrekové porasty, bučiny podhoria a kvetena odlesnených trávnatých pasienkov, ktoré sa rozprestierajú aj v nižších polohách, kde prevládajú polia.
Vďaka kráľovskej ochrane boli pralesy na Poľane dlho nedotknuté. Až s postupom osídľovania a rozvoja baníctva a hutníctva sa začala na Poľane výrazná ťažba, po ktorej zostali z rozsiahlych pralesov len fragmenty. V súčasnosti sa na Poľane nachádza niekoľko pralesov – Poľana, Bútľavka, Hrochoťská dolina, či pralesových zvyškov – Bukovina, Bystrý potok, Hrončecký grúň, Koryto, Kútik a Ľubietovský vepor.
Najväčší prales sa nachádza v najvyšších polohách medzi Prednou Poľanou a Zadnou Poľanou. Najstaršie stromy dosahujú vek 400 – 450 rokov a skutočne obrie rozmery, napr. javor horský s obvodom 450 cm, buk 430 cm či smrek 410 cm a mnohé iné. Fauna na Poľane je veľmi pestrá, prelínajú sa na nej teplomilné druhy s horskými a nájdeme na nej viac ako 1200 druhov vyšších rastlín.
Sládkovičov Detvan
Poľana učarovala mnohým umelcom. Najikonickejším umeleckým dielom je Sládkovičova lyrická báseň Detvan, ktorá opisuje krásu Poľany, Podpoľania a vlastnosti podpolianskeho ľudu. Detvan je považovaný za jeden z vrcholov slovenskej poézie.
Výstupové trasy na Poľanu
Výstupových trás na Poľanu je niekoľko, rôznej dĺžky a náročnosti. Najjednoduchšia trasa je z Horského hotela Poľana, ku ktorému sa dostanete autom a pohodlne pri ňom zaparkujete. (Upozornenie: aktuálne je cesta uzatvorená z dôvodu prebiehajúcej rekonštrukcie) Odtiaľto je to na Poľanu po červenej značke zhruba 1 hodina / 2,5 km s prevýšením 258 m. Nezabudnite na to, že vrchol Poľany neposkytuje žiadne výhľady a je potrebné k vyhliadkam Zbojnícky tanec a Katruška, prípadne vzdialenejšiu Strungu. Vyhliadky sú od vrcholu Poľany vzdialené približne 10 minút.
Ostatné výstupové trasy na Poľany:
Bystré vrátka – Vodopád Bystré – Horský hotel Poľana – Predná Poľana – Poľana (2 hod. 45 minút, 6,4 km, 838 výškových metrov) Najfrekventovanejšia výstupová trasa cez obľúbený Vodopád Bystré, ktorý patrí medzi najmohutnejšie v Západných Karpatoch. Na začiatku trasy nájdete parkovisko. Po zdolaní vodopádu pokračujete lesom, horskou lúkou a napojíte sa na trasu od Horského hotela.
Skliarovo – Melichova skala – Vrchdetva – Horský hotel Poľana – Predná Poľana – Poľana (3 hod., 7,6 km, 943 výškových metrov) Trasa začína v Skliarove (miestna časť Detvy), zaparkovať môžete pri miestnom obchode. Po modrej značke míňate na začiatku trasy obľúbený cieľ mnohých výletov – Melichovu skalu. Následne pokračujete lesom a horskými lúkami až sa napojíte na trasu od Horského hotela.
Kaľamárka – Horský hotel Poľana – Predná Poľana – Poľana (3 hod., 8,1 km, 818 výškových metrov) Výstupová trasa sa začína na Kaľamárke, kde nájdete aj parkovisko. Kaľamárka je bývalým slovanským hradiskom a vďaka mohutným skalám obľúbeným miestom skalolezcov. Následne pokračujete po červenej značke až sa napojíte na trasu od Horského hotela.
Kyslinky – Zálomská – Sedlo Priehybina – Poľana (2 hod. 20 minút, 5,6 km, 688 výškových metrov) Najmenej frekventovaná výstupová trasa vedie z kaldery Poľany – Kysliniek najprv po modrej značke, následne po žltej do Sedla Priehybina, z ktorého je na Poľanu už len kúsok. V Kyslinkách je viac miest na zaparkovanie a cestou do Kysliniek budete míňať dva pozoruhodné prírodné úkazy – Bátovský balvan a Jánošíkovu skalu.
Ako to teda s tými medveďmi je?
Poľana vždy bola domovom medveďa hnedého, ale rokmi sú početnejšie a početnejšie. Pohybujte sa len po turistických chodníkoch, ideálne v skupine, dajte o sebe vedieť najmä v neprehľadnom terénne a húštinách, rozprávajte sa a použite roľničku. Nechoďte na Poľanu skoro ráno, neskoro večer alebo v daždivom počasí.
