Krásna zrúcanina Pustý Hrad je svojou rozlohou jednou z najväčších v strednej Európe. V minulosti bola kráľovským hradom vo Zvolene, dnes dáva príležitosť archeológom a patrí k ideálnym miestam na nenáročnú turistiku.
Staré kráľovské sídlo
Pustý hrad, známy aj ako Starý Zvolenský hrad, bol v minulosti jediným hradom vo Zvolene. V 12. storočí bol na mieste vybudovaný kráľovský hrad, kde sídlil zvolenský kráľovský komitát. O storočie neskôr bol Horný a Dolný hrad opevnený. V najjužnejšej časti opevnenia Horného hradu bola vybudovaná prechodová vežová brána, ktorá ešte aj dnes patrí k typickým znakom Pustého hradu. Výnimočným objektom bola aj obytná veža Dolného hradu, ktorá sa radila medzi najväčšie rezidenčné stavby v strednej Európe.
Po výstavbe mladšieho Zvolenského zámku v meste hrad postupne strácal svoj význam. Istú dobu slúžil ako ubytovňa vojenských oddielov, v roku 1452 ho zničil požiar a odvtedy zostal v ruinách.
K čiastočnému obnoveniu jednej z funkcií hradu došlo v čase osmanského ohrozenia. Hrad slúžil na pozorovanie okolia a vysielanie varovných signálov pred nepriateľskými vojskami. Prítomnosť hliadky na hrade podporila vartovka, novovybudovaná strážna veža.
Stojí nad sútokom riek Hron a Slatina na vrchu pohoria Javorie. Keďže zrúcaniny nebolo z mesta Zvolen takmer vôbec vidieť, časť zalesnenej plochy z Horného hradu bola odstránená. Hoci ide o ruiny, návštevníkov prekvapia svojou veľkou rozlohou, ktorá je porovnateľná so slávnejším Spišským hradom. Zaberá plochu viac ako štyri hektáre a oko turistu poteší nádherným výhľadom na mesto a jeho okolie.
Povesť o zakliatom Barátovi
Známa je povesť o zakliatom Barátovi, podľa ktorej údajne strážil poklady na Pustom hrade zakliaty mních s konským kopytom namiesto nohy. Ľuďom, ktorí sa zatúlali na hrad naháňal smrteľný strach. Zjavoval sa im ako pustovník, ale aj ako zviera.
Archeologický výskum a letná škola archeológie
Už niekoľko rokov sa na hrade pravidelne realizuje rozsiahly archeologický výskum. Archeológovia zaznamenali viaceré úspechy a na hradnom vrchu sa našli stopy po opevnenom sídle už z mladšej doby kamennej. Medzi najzaujímavejšie artefakty patrí keltská keramika a rímska minca cisára Galliena (vládol v rokoch 253-268). Tento archeologický „poklad“ vypovedá o obchodných kontaktoch tu sídliacich Germánov s rímskou ríšou.
Vynikajúca príležitosť na výlet pre nenáročných turistov
K hradu vedie náučný chodník s celkovou dĺžkou asi 3,9 km. Prístupových trás je niekoľko. Od zimného štadióna po modrej značke a nenáročnom chodníku vystúpite cez Dolný hrad. Pre rodiny s kočíkom a pre cyklistov je k dispozícii asfaltová a z časti štrková cesta.
Titulná foto: jarino, Depositphotos.com
