Žitný ostrov – tradičná chuť slnka

Žitný ostrov – tradičná chuť slnka

Vďaka slnku a úrodnej pôde chutia na Žitnom ostrove v lete paradajky rajsky, ovocie je sladké ako nektár a zeleninové šaláty v reštaurácii sú čerstvé. Navyše, oblasť je obdarená termálnou vodou,  ktorá ponúka relax aj mimo sezóny v ubytovacích zariadeniach honosnejšieho či skromnejšieho štýlu. 

Je niekoľkokrát „naj“

Najväčší riečny ostrov nášho kontinentu, najväčšia zásobáreň pitnej vody v strednej Európe, najteplejšia a najúrodnejšia poľnohospodárska oblasť na Slovensku – to je Žitný ostrov aj s mnohými ďalšími výhodami. Je najlepší v lete, no ani na jar či na jeseň ho netreba obchádzať. Nájdete tu jedno z najnavštevovanejších a najobľúbenejších termálnych kúpalísk na Slovensku a môžete tu objaviť jednu z najlepších cukrární v tomto kraji, preslávenú obrovskými a chutnými zákuskami za výborné ceny. 

Vznik ostrova v skratke

O Žitnom ostrove vie každý, o jeho vzniku málokto. Keď vstúpite na jeho územie, vedzte, že ho pokrývalo kedysi Panónske more. Dunaj bol vtedy kratší a do mora ústil v tých časoch niekde medzi Bratislavou a Viedňou. Dunajské prítoky  prinášali veľké množstvo bahna, štrku a sedimentov, ktoré sa usádzali pri ústí, čím vytvárali deltu a ostrovčeky. Nížina bola zanášaná riečnymi usadeninami, voda nemala kam odtekať a vytvárala nové koryto. Takto vznikali na Dunaji ramená rieky, výsledkom ktorých boli početné močiare, pieskovité či štrkovité plochy. Tie dali podobu Žitnému ostrovu, ktorý začali v stredoveku osídľovať hlavne rybári. V neskoršom období vznikali obce tam, kde bola kvalitná pôda. Zdrojom obživy vďaka darom Dunaja bolo okrem rybárstva, mlynárstva, pestovania ovocia a zeleniny aj pletenie košíkov, či ryžovanie zlata.

Z minulosti do prítomnosti

Voda v Dunaji sa postarala o to, aby Žitný ostrov mal dnes podobu, akú má a vytvorila tu vhodné podmienky pre život ľudí, ktorí tu vďaka podnebiu dokážu vypestovať toľko úrody, že im to postačuje na obživu aj celý rok. Rozprestiera sa v juhozápadnej časti Slovenska na hranici s Maďarskom. Z juhu ho lemuje rameno Veľkého Dunaja, zo severu Malý Dunaj a na krátkom úseku z východu je ohraničený riekou Váh. Elipsový tvar ostrova o dĺžke 84 km a šírke 15-30 km s celkovou rozlohou 1885 km2 s najnižšie položeným miestom pri Komárne (105 m.n.m) a najvyšším pri Šamoríne 134 m.n.m., je v skutku rovina. Žiadne kopce, iba nížina pokrytá poľami a ovocnými sadmi, ktoré má pod nadvládou väčšinu času v roku slnko. 

Voda na Žitnom ostrove

Tradičný život ľudí žijúcich na Žitnom ostrove je poznačený predovšetkým poľnohospodárstvom a turizmom. Oblasť vábi turistov najviac v lete, kedy teplo a liečivá termálna voda sú najväčším lákadlom tejto lokality. Návštevníci zapĺňajú termálne kúpaliská v mestách Veľký Meder, Dunajská Streda či Topoľníky. Preto tu nájdete niekoľko kvalitných hotelov, množstvo penziónov, ale aj ubytovanie v súkromí, či kempy. Dunaj na Žitnom ostrove ponúka k videniu niekoľko mlynov, ale aj možnosti kanoistiky.

Tradičná chuť juhu

S turizmom je úzko spätá  gastronómia, ktorá je zmesou slovensko-maďarského korenia a slnečného počasia. Zeleninové a ovocné šaláty majú v reštauráciách pravú chuť a sú zväčša z lokálnych družstiev. Na kulinárskych špecialitách si pochutnáte po celom ostrove – vo väčších mestečkách ako aj v zastrčených dedinkách (napríklad v Gabčíkove, v Šamoríne, v Jahodnej). A v nejednej z nich nájdete pečené ryby práve z koryta Dunaja. Kto miluje sladké, v malej dedinke Okoč, neďaleko Veľkého Medera, je cukráreň, do ktorej chodia ľudia zo všetkých strán, aj z odľahlejších miest, pretože tradičná chuť veľkých kusov zákuskov nemá v tomto kraji konkurenciu. 

Gabriela Hlinčík

Som často na cestách, privátne aj pracovne. Vďaka svojej profesii – novinárčine, sa viem veľakrát dostať o čosi bližšie k ľuďom ako ostatní. Veľa sa pýtam a zároveň vďačne počúvam príbehy. Mnohé z nich sa ma dotkli a ovplyvnili, iné ma inšpirovali aj motivovali. Skrz ľudí spoznávam rôznorodosť či mágiu života, dozvedám sa o čarokrásnych a menej známych miestach na Slovensku a rada nechávam ľudí, aby skrz svoje vlastné slová, dojmy a pocity zdieľali s ostatnými miesta, na ktorých sa im páčilo a porozprávali o ľuďoch, ktorých obdivujú, či odporučili služby alebo produkty, s ktorými boli spokojní. Spojenie ľudského slova v interakcii s novinárčinou vnímam ako poslanie robiť „reklamu“ tým, ktorí budujú priateľské vzťahy a tomu, čo lahodí ľudským zmyslom a zaslúži si pozornosť.