Celosvetovo unikátne a tajuplné Slovenské opálové bane sa ukrývajú v hĺbke Slanských vrchov neďaleko Prešova. Dubnícke bane sú medzinárodne, historicky a kultúrne významnou oblasťou. Nazrite do podzemného sveta plného dokonalej hry farieb – opalensenciou.
Najstaršie opálové bane na svete
Ťažba opálu v Slanských vrchoch začala už v 11. storočí, hoci miestne povesti datujú ťažbu až do období pred našim letopočtom. V roku 1539 dostala Izabela Jagovská, dcéra poľského kráľa Žigmunda I. do svadobného daru od uhorského kráľa Jána Zápoľského výnimočný zlatý šperk osadený šestnástimi opálmi, ktoré pochádzali zo Slanských vrchov.
Na prelome 16. a 17. storočia dostal jeden z najväčších mysliteľov v stredoveku Albert Veľký od cisára Rudolfa II. Habsburského povolenie na hľadanie vzácneho opálu po celom území Uhorska, ktoré bolo úspešné a potvrdzuje to príkaz cisára Rudolfa II. adresovaný Štefanovi Kecerovi z Pekľan na sprístupnenie svojho pozemku na ťažbu drahých kovov. A tak sa stala opálová baňa pri Červenci oficiálne najstaršou opálovou baňou na svete.
Prvé banské mapy
Opálové bane v Slanských vrchoch dobývali viaceré spoločnosti, ktoré viedli medzi sebou mnohé spory. Išlo najmä o spoločnosti Neumány, Koletsch a viedenského klenotníka Jozefa Rumplera, ktorý živelnou povrchovou ťažbou devastoval ložisko, kedy mu bol nájom odobratý. Po niekoľkých rokoch sa v roku 1830 začala pre bane črtať svetlá budúcnosť, kedy ich do správy dostal Gabriel Fejérváry, ktorý vytvoril prvé mapy opálových baní.
Opálové bane a ich zlatá éra
V roku 1845 prebral bane uznávaný viedenský klenotník Salomon Johann Nepomuk Goldschmidt, ktorý priniesol dômyselný podnikateľský plán a postaral sa o obrovskú popularitu drahokamu. Po jeho smrti prebrala vedenie baní vdova Emília Goldschmidtová a v rodinnej tradícii pokračoval syn Adolf Ľudovít. Na významnej výstave vo Viedni si získal opál priazeň Františka Jozefa I., ktorý udelil Adolfovi Ľudovítovi Goldschmidtovi rytiersky rád, šlachtický titul a predikát von Libanka. Goldschmidtova éra končí v roku 1880 nástupom Jozefa Bánóa a bratov Eggerovcov.
Modernizácia baní
Bratia Eggerovci sa postarali o modernizáciu banského odvetvia, keď v Dubníku postavili novú brusiareň, ťažný parný stroj, pulzometer a vybudovali prvú banskú koľajovú električku. V baniach objavili množstvo drahokamu a miesto sa dodnes nazýva Gizelina kaplnka.
Otvorenie po 100 rokoch
Od roku 1896 prešli bane do správy štátu a nastali ťažké časy. O bane nebol záujem a prechádzali z nájomcu na nájomcu. V roku 1922 bola ťažba oficiálne ukončená a bane boli zatvorené. V roku 1985 sa skupiny dobrovoľníkov usilovali bane ochrániť pred vandalizmom. Takmer po 100 rokoch sa im podarilo v roku 2015 otvoriť základný banský turistický okruh.
Slovenský opál bol obľúbený aj na cisárskom dvore
Slovenský opál predstavuje mineralogicky najcennejší typ opálu – opál AG, ktorý pochádza z ložísk v Slanských vrchoch. Je charakteristický svojou hrou farieb a vysoko estetickou hodnotou. Najväčší opál sa našiel v roku 1775 na dne potoka v Červenici. Vážil až 607 gramov a dostala ho do daru panovníčka Mária Terézia. Dnes je umiestnený v prírodovednom múzeu vo Viedni. Najslávnejší opál Oheň trójsky nosila Napoleonova žena, cisárovná Jozefína.
Opálové bane a svet farebného opálu
Nahliadnite do baní a spoznajte svet farebného opálu, ktorý kedysi nosievali kráľovné. Na 1,3 km prehliadke vás čaká tajuplná atmosféra, množstvo minerálov, opálové žily a dozviete sa množstvo informácií o histórii tohto svetového unikátu. Prehliadka je nenáročná a bez prevýšení, vhodná aj pre rodiny s deťmi. Nezabudnite sa dobre obliecť, v bani je stála teplota +4°C do +6°C.
Po stopách starých baníkov
Pre dobrodruhov je pripravená zážitková 4-hodinová prehliadka „Po stopách starých baníkov“, kde preskúmate najzaujímavejšie zákutia 35 kilometrov dlhých chodieb a vyskúšate si ťažbu vzácneho drahokamu tak, ako sa to robilo pred 150-timi rokmi. Táto prehliadka je vhodná pre dobrodruhov a milovníkov histórie.
Netopiere v Slanských vrchoch a náučný chodník
Súčasťou Slovenských opálových baní je Chránený areál Dubnícke bane, ktorý bol v roku 1964 vyhlásený na ochranu netopierov. Opálové bane sú domovom 11 druhov netopierov, ktorých sa tam nachádza približne 4000 kusov.
V Chránenom areáli Dubnických baní nájdete aj náučný chodník, ktorý vedie banským revírom Libanka. Na približne 1,5 km je umiestnených 14 informačných tabúľ o vzniku opálu, ťažbe, banských dielach, faune a flóre Slanských vrchov. Vstup na náučný chodník je bezplatný.
Všetky informácie nájdete na stránke opalovebane.com
