V národnom parku Slovenský raj je vybudovaná najhustejšia sieť turistických chodníkov na Slovensku. Spolu je vyznačených 268,2 km turistických trás, 110 km cyklotrás a k tomu 13 náučných chodníkov s celkovou dĺžkou 89 km.
Raj pre kartuziánskych mníchov
Územie Slovenského raja bolo osídlené už v dobe kamennej. Praveký človek tu našiel všetko potrebné: jaskyne pre úkryt, vodu, drevo a dostatok lovnej zveri. Nerastné bohatstvo umožnilo rozvoj tohto územia v novoveku. Bane na meď, železo, striebro, hlinu, alebo vápenec rozvíjali baníctvo, hutníctvo, lesníctvo, uhliarstvo a ďalšie remeslá.
Názov “raj” si územie nesie už od založenia kláštora v roku 1299. Kartuziánski mnísi totiž každý kláštor považovali za symbol raja na zemi. Mlčanlivý rád tu pôsobil 250 rokov. Aby sa kláštor s dobrou obrannou polohou nestal hniezdom lúpežných rytierov, dali ho v roku 1543 okolité mestá a šľachta zničiť.
Najkrajší výhľad v Slovenskom raji
Najznámejším miestom Slovenského raja je bezpochyby Tomášovský výhľad. Výstup naň zo Spišských Tomášoviec nie je náročný a zvládnu ho deti i seniori. Trasa má 3,5 kilometra.
Tomášovský výhľad sa nachádza v nadmorskej výške 680 metrov. Masív tvorí vápenec. Jeho skalná stena je dlhá viac ako 200 m, vysoká okolo 40 m a je takmer kolmá. Z plošiny Tomášovského výhľadu vidno rozsiahly komplex lesov Slovenského raja od Kolísok cez Čertovu sihoť, Kyseľ až po lesy na rozhraní Slovenského raja a Hornádskej kotliny. Pri dobrej viditeľnosti vidno aj Vysoké Tatry. Protiľahlému svahu Čertovej sihote dominuje skalný otvor jaskyne – významná paleontologická lokalita Čertova diera, ktorá nie je prístupná verejnosti. Jaskyňa je dôležitým zimoviskom netopierov.
Viac o Tomášovskom výhľade si môžete prečítať v samostatnom článku >>
Najnavštevovanejšia roklina
Pri vstupe do Slovenského raja sa platí symbolický poplatok a máte na výber niekoľko roklín. Niektoré rokliny sú ťažšie, niektoré ľahšie. Najnavštevovanejšou roklinou Slovenského raja je Suchá Belá. Trasa začína v stredisku Podlesok pri Hrabušiciach. Dlhá je takmer 4 kilometre s prevýšením 450 metrov. Túra sa vám odmení pohľadmi na Misové vodopády, Okienkový vodopád, Korytový vodopád a Bočný vodopád. Cieľom je Kláštorisko, odkiaľ sa môžete vrátiť cez obľúbený Prielom Hornádu.
Viac o Suchej Belej si môžete prečítať v samostatnom článku >>
Viac o Prielome Hornádu si môžete prečítať v samostatnom článku >>
Najvyšší rebrík v Slovenskom raji
Ak budete vyrážať z miesta Píla – Piecky, budete mať na dosah najvyšší rebrík v Slovenskom raji. Nájdete hov rokline Piecky, ktorá patrí medzi menej navštevované, tiché a pokojné rokliny. Je dlhá 4 km s prevýšením 380 m a jej prechod vám zaberie približne 2 hodiny. Jej názov súvisí so skalnými vhĺbeniami vytvorené potokom Píľanka, ktoré pripomínajú tvar pecí pod vodopádmi.
Po necelej polhodine od začiatku rokliny narazíte na Veľký vodopád, ktorý má narozdiel od väčších vodopádov v Slovenskom raji výšku len 13 metrov. Ako väčšinu vodopádov aj tento musíte zdolať, avšak kovovým rebríkom, ktorý je najvyšším v Slovenskom raji. Rebrík je strmý a dosť vzdialený od skaly čo ešte viac umocňuje pocit z výšky.
Viac o Rokline Piecky si môžete prečítať v samostatnom článku >>
Druhý najvyšší vodopád na Slovensku
Keď sme pri NAJ, tak určite nemôžeme obísť Závojový vodopád – najvyšší vodopád v Slovenskom raji a druhý najvyšší na Slovensku. Nájdete ho v Sokolej doline, ktorá patrí medzi najdivokejšie a najexponovanejšie tiesňavy v Slovenskom raji.
Viac o Sokolej doline a Závojom vodopáde si môžete prečítať v samostatnom článku >>
Rokliny a kaňony Slovenského raja
Suchá Belá
Kláštorská roklina
Malý Kyseľ
Veľký Kyseľ
Piecky
Veľký Sokol
Sokolia dolina
Zejmarská roklina
Prielom Hornádu
Stratenský kaňon
Tiesňavy
Biely potok
Titulná foto: KucherAndrey, Depositphotos.com
