Hrad Beckov je neprehliadnuteľná zrúcanina na vysokom skalnom brale nad obcou Beckov a patrí medzi najznámejšie hrady Stredného Považia.
Strategický význam hradu
Na skalnom brale sa nachádzalo počas veľkomoravských čias slovanské hradisko, ktoré bolo základom pre neskorší hrad Beckov. Prvá písomná zbierka o hrade pochádza z 12. storočia, čo potvrdil aj archeologický výskum. Anonymný kronikár opísal postup staromaďarských kmeňov na Veľkú Moravu, pričom spomenul aj zabratie Beckovského hradu, ktorý niesol názvy ako Blundus a neskôr Blondóc. Vďaka strategickému významu a rastu kráľovskej moci v krajine postavili na brale kamenný hrad. Vybudovali najmä priestory horného hradu a severný palác.
Pán Váhu a Tatier, ale aj zlatá éra Stiborovcov
V 14. storočí sa hrad zapáčil „Pánu Váhu a Tatier“ Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, ktorý ho prebudoval s cieľom zdokonaliť jeho obranu. Po jeho smrti sa hrad opäť stal kráľovským majetkom a v roku 1388 ho dostal do daru rod Stiborovcov, ktorý strohú pevnosť prebudoval na rytiersky hrad so zdokonalenou obrannou sústavou. V severnom hradnom priestore vzniklo honosné nádvorie a vo východnej časti hradná kaplnka. Prestavba zasiahla aj najväčšiu dominantu – hradnú vežu, ktorá bola prebudovaná na trvalo obytnú vežu – donjon.
Neskôr hrad získali Bánffyovci, ktorí ho spravovali viac ako 200 rokov. Počas tohto obdobia prebudovali hrad na renesančné sídlo a taktiež zvýšili obranyschopnosť. Aj vďaka tomu hrad Beckov odolal v roku 1599 tureckému vpádu. Po vymretí Bánffyovcov si hrad rozdelili ich nástupcovi, ktorí sa až tak nestarali o jeho údržbu. Okrem zanedbanej údržby, postihol hrad v roku 1728 požiar, ktorý zničil väčšinu budov a odvtedy je hrad opustený.
Hrad Beckov v súčasnosti
V súčasnosti je hrad udržiavaný, prístupný verejnosti a po čiastočnej rekonštrukcii, ktorá zachránila niektoré budovy horného hradu. Veľa objektov ešte sa svoju rekonštrukcii čaká. Na hrade sa koná množstvo zaujímavých tematických podujatí.
O bláznovi Beckovi a zlobivom Ctiborovi
O hrade Beckov sa spomínajú 2 povesti. Prvá z nich sa viaže k vzniku hradu. Štibor, vojvoda za časov kráľa Žigmunda mal domového blázna Becka. On ho na poľovačke tak pozabával, že sa ho Štibor opýtal, čo by za tú zábavu chcel. Becko ukázal na skalnaté bralo s tým, že do roka by tam chcel vidieť postavený pekný zámok. A tak Štibor dodržal svoj sľub a do roka postavil krásny zámok, ktorý pomenoval podľa blázna Beckov.
Druhá povesť hovorí o smrti Ctibora na Beckove. Ten sa raz na poľovačke zobudil na to, že jeho pes skučí po bitke od starého žobráka, ktorý sa len bránil útoku od psa. Rozlobený Ctibor hodil starca do priepasti. Ctibor potom zaspal, až kým mu jedovatý had cez ústa vliezol do tela a doštípal ho. Ctibor sa od bolesti zvíjal a v bolesti a zúfalstve utekal ku priepasti, kde spadol a kosti si zlámal. Po polnoci vraj počuť z priepasti zúfalé volanie.
