Gerlachovský štít je pre mnohých turistov jedným z cieľov a snov, ktoré si treba aspoň raz za život splniť. Veď, kto by nechcel vystúpiť na najvyšší slovenský vrchol?
Dlho nebol Gerlachovský štít považovaný za náš najvyšší štít. Jedni tvrdili, že najvyšším je určite Kriváň, druhí favorizovali Lomnický štít, niektorí Ľadový štít, až napokon lesník Ľudovít Greiner v roku 1838 objavil v tej dobe prekvapivého víťaza – Gerlachovský štít. Vtedy mu nameral 2 641 m n. m. a až neskôr sa pomocou meraní družicového systému výška skorigovala na súčasných 2654,4 m n. m. Prvý výstup na Gerlach pravdepodobne uskutočnil horský vodca Ján Still v roku 1834.
Gerlachovský štít je neprehliadnuteľný najmä vďaka južnej masívnej stene s charakteristickým kotlom. Ak chceme nájsť Gerlach z ostatných viditeľných tatranských štítov, hľadáme ho podľa typicky skoseného vrcholu.
Na Gerlachovský štít nevedie žiadny oficiálny turistický chodník a výstup naň je povolený s horským vodcom alebo s výnimkou, napríklad absolvovaním horolezeckého výcviku u oprávnenej osoby. Počítajte s tým, že termín s horským vodcom si rezervujete s predstihom, čiže počasie neodhadnete. Samozrejme v prípade zlého počasia sa výstup nezačína.
Výstupové trasy na Gerlachovský štít
Na Gerlachovský štít vedie niekoľko výstupových trás a väčšinou vždy začínajú na Sliezskom dome. Klasickú trasu by mali zvládnuť turisti, ktorí majú zdolané aspoň niektoré z tatranských štítov ako Rysy, či Kriváň. Výstupy cez Gipsyho ferratu a hrebeňom Martinovky sú o niečo náročnejšie. Na každej trase vás čaká prevýšenie cez 1000 výškových metrov, náročný terén, exponované úseky a celodenná túra vo vysokohorskom teréne.
Klasická trasa na Gerlachovský štít cez Velickú a Batizovskú próbu
Od Sliezskeho domu stúpate Velickou dolinou popri Večnom daždi. V dolnej časti Kvetnici sa odpájate z turistického chodníka a pokračujete pod Velickú próbu. Strmým skalným terénom pokračujete do Sedla nad Kotlom, odkiaľ pokračujete traverzom Gerlachovského kotla do Štrbiny pod Kotlovým. Tu sa dostávate na stranu Batizovskej doliny a pokračujete náročnejším terénom cez Počúvajov a Batizovský žľab. Posledný výstup a ste na Gerlachu.
Zostup vedie cez Batizovský žľab k Batizovskej próbe, čo je najnáročnejšia časť zostupovej trasy s kramľami. Postupujete popri Batizovskom plese a naspäť na Sliezsky dom. Tento výstup je pre väčšinu ľudí postačujúci. Batizovskou dolinou a Batizovským žľabom väčšinou vedie aj zimný výstup na Gerlach.
Gerlachovský štít cez Martinovku
Martinovka je hrebeň, ktorý sa tiahne od Poľského hrebeňa cez Velický a Litvorový štít, Lavínovú vežu a štít, Zadný Gerlach, Gerlachovské sedlo až na Gerlach. Výstup väčšinou začína v Litvorovom sedle, kde sa dostanete Velickou dolinou po zhruba 2 hodinách chôdze od Sliezskeho domu.
Martinovka je výstup do III. stupňa horolezeckej obtiažnosti a je najnáročnejšou z tradičných výstupových trás na Gerlach. Časť hrebeňa od Gerlachovského sedla na Gerlach patrí medzi najkrajšie hrebene v celých Tatrách, kde na jednej strane máte Velickú dolinu a na druhej strane Batizovskú dolinu ako na dlani. Zostup následne vedie Velickou próbou naspäť na Sliezsky dom.
Gerlachovský štít cez Gipsyho ferratu
Obľúbená výstupová trasa vedie cez Gipsyho ferratu. Začiatok trasy je totožný s klasickou výstupovou trasou, ale pokračuje až po Dlhé pleso, kde opúšťate turistický chodník a smerujete k Gipsyho ferrate alebo Tatarkovej próbe.
Táto výstupová trasa je menej frekventovaná než klasická, avšak treba počítať s tým, že vás bude čakať lezenie a exponovanejší terén. Je vhodné predtým skúsiť nejakú ferratu, či vám tento typ lezenia nebude robiť problémy. Po kramliach a s istením vyšplháte asi 50 metrový úsek, až sa postupne dostanete do Gerlachovského (Tetmajerovho) sedla a napojíte sa na hrebeň Martinovky. Na jednej strane Velická dolina, na druhej strane Batizovská dolina a ako po kladine postupujete ďalej na Gerlach. Z hrebeňa vidieť trosky vojenského lietadla Lisunov Li-2, ktoré tu havarovalo v roku 1944. Po polhodine sa vám ukáže vrcholový kríž, posledných pár metrov a ste hore.
Gerlach nebol vždy Gerlach
Gerlachovský štít nesie svoje pomenovanie po tatranskej obci Gerlachov. V minulosti vystriedal viac názvov ako Vrch Kotol, Štít Františka Jozefa, Štít legionárov či Stalinov štít. Nakoniec sa udomácnil zaužívaný Gerlachovský štít, ktorý sa používa dodnes.
Príbeh krížu
Symbolický dvojkríž bol osadený potajomky v roku 1997. Je symbolom pokory a úcty všetkým, ktorí v horách zahynuli. Ale príbeh krížu sa začal písať už v roku 1987, kedy sa dvojica českých horolezcov vybrala z Chaty pod Rysmi na Ganek. V zlom počasí tam jeden z nich – Viktor Kubát, zomrel. V tom čase sa na Chate pod Rysmi nachádzal aj akademický sochár Otmar Oliva, ktorý na jeho počesť vytvoril mosadzný kríž a bol osadený na mieste, kde Viktor Kubát zomrel.
V danej dobe bol ale kríž v rozpore s ideológiou a tak musel byť odstránený. Po rokoch našiel kríž v Starom Smokovci horský záchranár a vodca Ladislav Šedivý, ktorý ho mierne upravil a bol potajomky osadený na vrchol Gerlachovského štítu.
Lanovka na Gerlachovský štít
Koncom 19. storočia sa začalo v Tatrách diskutovať o výstavbe observatória na jednom z tatranských štítov. Prvý návrh padol na Slavkovský štít so širokým vrcholom, druhý návrh na Gerlachovský štít, ktorý je vyšší a zároveň by lanovka výrazne zatraktívnila Tatranskú Polianku. Nakoniec vyhral tretí – Lomnický štít.
