1. Domov
  2. Tatry
  3. Gerlachovský štít – ako zdolať najvyšší slovenský štít?

Gerlachovský štít – ako zdolať najvyšší slovenský štít?

Hlavný obrázok článku "Gerlachovský štít – ako zdolať najvyšší slovenský štít?"

Gerlachovský štít je pre mnohých turistov jedným z cieľov a snov, ktoré si treba aspoň raz za život splniť. Veď, kto by nechcel vystúpiť na najvyšší slovenský vrchol? 

Dlho nebol Gerlachovský štít považovaný za náš najvyšší štít. Jedni tvrdili, že najvyšším je určite Kriváň, druhí favorizovali Lomnický štít, niektorí Ľadový štít, až napokon lesník Ľudovít Greiner v roku 1838 objavil v tej dobe prekvapivého víťaza – Gerlachovský štít. Vtedy mu nameral 2 641 m n. m. a až neskôr sa pomocou meraní družicového systému výška skorigovala na súčasných 2654,4 m n. m. Prvý výstup na Gerlach pravdepodobne uskutočnil horský vodca Ján Still v roku 1834. 

Gerlachovský štít je neprehliadnuteľný najmä vďaka južnej masívnej stene s charakteristickým kotlom. Ak chceme nájsť Gerlach z ostatných viditeľných tatranských štítov, hľadáme ho podľa typicky skoseného vrcholu.  

Na Gerlachovský štít nevedie žiadny oficiálny turistický chodník a výstup naň je povolený len s horským vodcom. Možností je pomerne dosť, stačí trochu pogoogliť a rezervovať termín. My sme si zvolili Mountain Addiction. Počítajte s tým, že termín si rezervujete s predstihom, čiže počasie neodhadnete. Samozrejme v prípade zlého počasia sa nevystupuje. Počítajte ale s tým, že bežne v júni sa pod Gerlachom ešte stále nachádzajú snežné polia a nie je nič nezvyčajné, že raz za čas v lete aj sneh pocukrí tatranské vrcholy.

Gerlachovský štít zo Starého smokovca

Výstupové trasy na Gerlachovský štít

Na Gerlachovský štít vedie niekoľko výstupových trás a väčšinou vždy začínajú na Sliezskom dome. Klasickú trasu by mali zvládnuť turisti, ktorí majú zdolané aspoň niektoré z tatranských štítov ako Rysy, či Kriváň. Výstupy cez Gipsyho ferratu a hrebeňom Martinovky sú o niečo náročnejšie. Počítajte s tým, že na každej trase vás čaká vysoké prevýšenie cez 1000 výškových metrov, náročný terén, exponované úseky a celodenná túra vo vysokohorskom teréne. 

Klasická trasa na Gerlach cez Velickú a Batizovskú próbu

Od Sliezskeho domu stúpate Velickou dolinou popri Večnom daždi. V dolnej časti Kvetnici sa odpájate z turistického chodníka a pokračujete pod Velickú próbu. Strmým skalným terénom pokračujete do Sedla nad Kotlom, odkiaľ pokračujete traverzom Gerlachovského kotla do Štrbiny pod Kotlovým. Tu sa dostávate na stranu Batizovskej doliny a pokračujete náročnejším terénom cez Počúvajov a Batizovský žľab. Posledný výstup a ste na Gerlachu.

Zostup vedie cez Batizovský žľab k Batizovskej próbe, čo je najnáročnejšia časť zostupovej trasy s kramľami.  Postupujete popri Batizovskom plese a naspäť na Sliezsky dom. Tento výstup je pre väčšinu ľudí postačujúci. Batizovskou dolinou a Batizovským žľabom väčšinou vedie aj zimný výstup na Gerlach.

Výstup na Gerlachovský štít cez Martinovku

Martinovka je hrebeň, ktorý sa tiahne od Poľského hrebeňa cez Velický a Litvorový štít, Lavínovú vežu a štít, Zadný Gerlach, Gerlachovské sedlo až na Gerlach. Výstup väčšinou začína v Litvorovom sedle, kde sa dostanete Velickou dolinou po zhruba 2 hodinách chôdze od Sliezskeho domu.

Martinovka je výstup do III. stupňa horolezeckej obtiažnosti a je najnáročnejšou z tradičných výstupových trás na Gerlach. Časť hrebeňa od Gerlachovského sedla na Gerlach patrí medzi najkrajšie hrebene v celých Tatrách, kde na jednej strane máte Velickú dolinu a na druhej strane Batizovskú dolinu ako na dlani. Zostup následne vedie Velickou próbou naspäť na Sliezsky dom.

Náš výstup cez Gipsyho ferratu

My sme si zvolili výstupovú trasu cez Gipsyho ferratu. Začíname skoro ráno na Sliezskom dome a vyrážame po zelenej značke popri Velickom plese, okolo Večného dažďa k Dlhému plesu, kde opúšťame turistický chodník a stúpame po snežnom poli k začiatku Gipsyho ferraty alebo Tatarkovej próby.

Táto výstupová trasa je menej frekventovaná než klasická, avšak treba počítať s tým, že vás bude čakať lezenie a exponovanejší terén. Je vhodné predtým skúsiť nejakú ferratu, či vám tento typ lezenia nebude robiť problémy. Po kramliach a s istením šplháme asi 50 metrový úsek, až sa postupne dostávame do Gerlachovského (Tetmajerovho) sedla a napájame sa na hrebeň Martinovka, ktorý patrí medzi najkrajšie vo Vysokých Tatrách. Na jednej strane Velická dolina, na druhej strane Batizovská dolina a my ako po kladine postupujeme ďalej na Gerlach. Z hrebeňa vidíme trosky vojenského lietadla Lisunov Li-2, ktoré tu havarovalo v roku 1944. Po polhodine sa nám ukazuje vrcholový kríž, posledných pár metrov a sme hore. Pokocháme sa výhľadmi a vyrážame dole.

Na výber máme dve varianty – cez Batizovskú próbu do Batizovskej doliny alebo Velickú próbu do Velickej doliny. Volíme Velickú próbu, ktorá nás dovedie takmer hneď nad Velický vodopád, posledných pár stovák metrov a sme na Sliezskom dome.

Ak rozmýšľate nad Gerlachom, máte čo to nachodené a skúsili ste už nejakú ferratu, určite odporúčame výstup cez Gipsyho ferratu. 

3 zaujímavosti o Gerlachovskom štíte

Na záver článku vám prinášame 3 zaujímavosti o Gerlachu, o ktorých ste možno nevedeli.

Gerlach nebol vždy Gerlach

Gerlachovský štít nesie svoje pomenovanie po tatranskej obci Gerlachov. V minulosti vystriedal viac názvov ako Vrch Kotol, Štít Františka Jozefa, Štít legionárov, či Stalinov štít. Nakoniec sa udomácnil zaužívaný Gerlachovský štít, ktorý sa používa dodnes. 

Príbeh krížu

Symbolický dvojkríž bol osadený potajomky v roku 1997. Je symbolom pokory a úcty všetkým, ktorí v horách zahynuli. Ale príbeh krížu sa začal písať už v roku 1987, kedy sa dvojica českých horolezcov vybrala z Chaty pod Rysmi na Ganek. V zlom počasí tam jeden z nich – Viktor Kubát, zomrel. V tom čase sa na Chate pod Rysmi nachádzal aj akademický sochár Otmar Oliva, ktorý na jeho počesť vytvoril mosadzný kríž a bol osadený na mieste, kde Viktor Kubát zomrel.

V danej dobe bol ale kríž v rozpore s ideológiou a tak musel byť odstránený. Po rokoch našiel kríž v Starom Smokovci horský záchranár a vodca Ladislav Šedivý, ktorý ho mierne upravil a bol potajomky osadený na vrchol Gerlachovského štítu.  

Lanovka na Gerlachovský štít

Koncom 19. storočia sa začalo v Tatrách diskutovať o výstavbe observatória na jednom z tatranských štítov. Prvý návrh padol na Slavkovský štít so širokým vrcholom, druhý návrh na Gerlachovský štít, ktorý je vyšší a zároveň by lanovka výrazne zatraktívnila Tatranskú Polianku. Nakoniec vyhral tretí – Lomnický štít.

#ďalšietipyvokolí

Objavte ďalšie inšpiratívne tipy v okolí.

Vodopády a plesá

Člnkovanie a romantika na tatranskom jazere Štrbské pleso

Štrbské pleso je čarovné v každom ročnom období. V lete je však o kúsok magickejšie. Romantickú atmosféru tu spestruje tradícia člnkovania, ktorá ponúka možnosť vychutnať si relax v člnkoch s výhľadom na Tatry a celé ho preveslovať, čo je takou tatranskou exkluzivitou. Štrbské pleso je najtypickejšie morénové ľadovcové jazero na Slovensku. Leží na južnej strane Vysokých Tatier v nadmorskej výške 1346,6 metrov, […]