Poznáte Kohútovo? Je to miesto, na ktorom sa rozplynú vaše obavy

Poznáte Kohútovo? Je to miesto, na ktorom sa rozplynú vaše obavy

Kohútovo je priam čarovné miesto na okraji Novej Bane. Domácim je dôverne známe, no pre cezpoľných zatiaľ málo objavené, akoby si chránilo svoje dary pre tých, ktorých sa dotýka mágia a posvätnosť života. Každopádne je súčasťou náučného chodníka Zvonička a na jeho zem môžete vkročiť kedykoľvek, spraviť si tu piknik, či nenáročnú túru. 

Keď sa rozhodnete niekedy nachvíľu spomaliť a zídete z diaľnice autom z R1 do Novej Bane, tak na jej okraji nájdete Kohútovo. Jeho areál slúži ako miesto pokoja a oddychu pre každého, kto sem zavíta. Nedá mi nenapísať, že keď som sem prišla prvýkrát, ešte nič netušiaca o príbehu, ktorý sa s týmto miestom spája, hlavou mi prebehla jedna jediná myšlienka: „Kde sa dvaja bijú, vyhráva tretí!“ To bola prvá a posledná myšlienka v tomto revíri, pretože tu sa moja myseľ zastavila. Aspoň nachvíľu. Prestala som sa ponáhľať a pozerať neustále na hodinky a začala som viac vnímať farby, zvuky, intenzitu svetla, ponorila som sa do zmyslov a moja myseľ sa stíšila. 

Keď je sucho a niet vody

Mám rada pútnické miesta kvôli energii, ktorú je tam možné cítiť, ale aj vďaka ľuďom, ktorých tam stretávam. Sú takým svedectvom, že niečo na tých zázračných príbehoch veriacich predsa len je. V Kohútove sa stačí pýtať a počúvať. Miestni poznajú príhodu spojenú s počiatkom tradície tohto posvätného miesta a radi vám ju vyrozprávajú. Je zachovaná aj v písomnej podobe. Karol Dodek, novobanský kováč, maliar a národovec sa totižto v roku 1900  postaral o to, aby to, čo sa tu udialo v lete v roku 1863, bolo navždy spečatené slovom. Celé Uhorsko čelilo v tom období veľkému suchu. Obyvatelia Novej Bane mali obrovské obavy o to, čo budú v zime jesť. 

Deň zázraku

V deň zázraku, ktorý sa podľa dostupných písomných záznamov Karola Dodeka stal 5. augusta 1863, pásli deti ovce v Kohútove. Jedna z oviec začala pri pasení hrabať zem a v nej sa vŕtala až tak dlho, kým zo zeme nevystrekla voda, čo potešilo pastierov, ktorí v období drsného sucha nosili vodu zďaleka. Novobančania toto považovali za prejav Božej milosti a ako poďakovanie za vodu, niekto zavesil na najbližšiu čerešňu obrázok, na ktorom bola namaľovaná Panna Mária. 

Od tohto roku chodili (aj stále chodia) na toto miesto po vodu nielen domáci, aby ich Panna Mária oslobodila od ochorení či ťažkostí. V priebehu krátkeho obdobia pribúdali svedectvá o uzdraveniach a vypočutých modlitbách. Preto dva roky po tom, ako vytreskla voda zo zeme, dal postaviť obyvateľ Novej Bane George (Juraj) Nemčok na toto miesto kamennú sochu Panny Márie, ktorú dali posvätiť 3. septembra 1865 na sviatok Anjelov strážnych. 

Prameň v Kohútove
Prameň v Kohútove

Náučný chodník Zvonička začnite v Kohútove

Kohútovo je príjemným miestom, kde si môžete urobiť piknik. Rodinný výlet bude o to záživnejší, o čo viac ho spojíte s turistikou, ktorú vám ponúka okružný Náučný chodník Zvonička. Začať ho môžete práve na pútnickom mieste. Nájdete tu parkovisko a načapujte si do fľašky vodu, ktorá je podľa rozprávania mnohých liečivá. Potom sa necháte viesť výborne značeným chodníkom po lese. 

Po ceste, ktorá vás dovedie až k vyhliadke Háj a Zvoničke, máte dve skaly – Červenú a Havraniu. Z nich sa ponúkajú zaujímavé výhľady na tekovský región. Trasa má približne 6 kilometrov a trvá 2 hodiny, podľa tempa, aké zvolíte. Celkové prevýšenie je 300 metrov a v podstate celý čas sa prechádzate lesom. Nenáročnú turistiku zvládnu bez problémov aj deti. 

Pri Zvoničke nájdete ohnisko s lavičkami, kde si môžete oddýchnuť, upiecť špekačky a zazvoniť na zvonec. Rozprávky síce nebude koniec, ale možno takto symbolicky necháte vaše obavy, aby sa rozplynuli vo vzduchu čarokrásneho prostredia, ktoré je presýtené zázrakmi a asi aj posolstvom porekadla, že kde sa dvaja bijú, víťazí tretí. Túto myšlienku, ktorá ma v Kohútove zasiahla, som dešifrovala až neskôr. Prišla som na to, že kde sa bije rozum a cit, môže vyhrať iba srdce…

Pútnické miesto
Pútnické miesto Kohútovo
Gabriela Hlinčík

Som často na cestách, privátne aj pracovne. Vďaka svojej profesii – novinárčine, sa viem veľakrát dostať o čosi bližšie k ľuďom ako ostatní. Veľa sa pýtam a zároveň vďačne počúvam príbehy. Mnohé z nich sa ma dotkli a ovplyvnili, iné ma inšpirovali aj motivovali. Skrz ľudí spoznávam rôznorodosť či mágiu života, dozvedám sa o čarokrásnych a menej známych miestach na Slovensku a rada nechávam ľudí, aby skrz svoje vlastné slová, dojmy a pocity zdieľali s ostatnými miesta, na ktorých sa im páčilo a porozprávali o ľuďoch, ktorých obdivujú, či odporučili služby alebo produkty, s ktorými boli spokojní. Spojenie ľudského slova v interakcii s novinárčinou vnímam ako poslanie robiť „reklamu“ tým, ktorí budujú priateľské vzťahy a tomu, čo lahodí ľudským zmyslom a zaslúži si pozornosť.