Sklabinský hrad a Katova skala

Sklabinský hrad a Katova skala

V malej tichej zrúcanine Sklabinského hradu, ktorú nájdete v regióne Turiec, kedysi žil šľachtický rod Révaiovcov. Dnes sa tu pasú kozy, šantia deti, schovávajú zamilovaní a čerství mladomanželia si tu nechávajú urobiť nádherné zábery na svadobné fotografie.

Hrad je v rukách súkromného majiteľa a z komerčného hľadiska neponúka nič, ale pokiaľ si chcete spraviť pekný výlet a objaviť zas niečo nové, tak nad obcou Sklabinský Podzámok vo výške 626 metrov na vás potichu čaká Sklabinský hrad, ktorý bol až do konca druhej svetovej vojny obývaný. V súčasnosti tu nájdete kozy, ktoré sa nechajú obdivovať aj nebojácne pohladkať, čo ocenia hlavne deti. K hradu je jednoduchý prístup z dedinky Sklabinský Podzámok.

Málo z histórie

O dejinách hradu sa vie toľko, že ho postavili v polovici 13. storočia na starom hradisku. Bol kráľovským hradom a sídlom Turčianskej stolice. Po roku 1348, kedy husiti hrad vypálili, sa na ňom začali opravy aj nová výstavba. Obnovená bola pozorovacia veža, pribudla gotická kaplnka a prvé predhradie. Na konci 15. storočia hrad vyhorel znova. Vtedy sa pustili do rekonštrukcie Révaiovci. Pod hrozbou tureckého nebezpečenstva vybudovali druhé predhradie s novou bránou a štvorhrannou vežou. 

Začiatkom 17. storočia tu vyrástol renesančný kaštieľ, ktorý Révaiovci obývali až do druhej svetovej vojny. V roku 1944 nemecké vojská vyhodili kaštieľ do vzduchu a vypálili hrad. Od tohto dňa zostal hrad opustený a aj je keď je v rukách súkromníka, veľa pozornosti sa mu nedostáva. Možno o to viac láka návštevníkov, lebo ponúka presný opak toho, čo sa nazýva ruch.

Ako k nemu? 

Úplne jednoducho. Sklabinský hrad je najjednoduchšie prístupným hradom v Turci. Dostať sa k nemu „ku bráne“ je možné aj autom. Pokiaľ sa chcete prejsť, nechajte auto v obci Sklabinský Podzámok a vyrazte na hrad pešo. Po svojich to trvá asi 15 minút. A keby ste mali turistiky málo, vyrazte na Katovu skalu, ktorá sa nachádza kúsok od hradu.

Sklabinský hrad poskytuje krásne panoramatické výhľady

Temná povesť o Katovej skale

V prírodnej rezervácii vo výške 901 m. n. m. bdie nad dedinkou Sklabinský Podzámok a Kantorskou dolinou Katova skala. Je spojená s históriou hradu, ktorému slúžila ako popravisko a spája sa s povesťou o zakliatej nešťastnej panne, ktorá odmietla svojho nápadníka – kata. Ten ju za to preklial a nedoprial žiadnemu inému. Dievčina sedí na zlatom poklade a raz sa sto rokov môže zakričať jedno jediné slovo: „Vysloboď!“ A keď sa nájde taký, ktorý ju oslobodí, spolu s ňou sa stanú majiteľmi zlatého pokladu, na ktorom sedí. Svedkovia vraj sto rokov nepočuli žiadny hlas zo skaly, takže sa očakáva, že tento rok by to mohlo krásnej dievčine vyjsť. Pokiaľ by ste chceli zblízka počuť volanie dievčiny, cesta na skalu je strmá, ale nie náročná.

Gabriela Hlinčík

Som často na cestách, privátne aj pracovne. Vďaka svojej profesii – novinárčine, sa viem veľakrát dostať o čosi bližšie k ľuďom ako ostatní. Veľa sa pýtam a zároveň vďačne počúvam príbehy. Mnohé z nich sa ma dotkli a ovplyvnili, iné ma inšpirovali aj motivovali. Skrz ľudí spoznávam rôznorodosť či mágiu života, dozvedám sa o čarokrásnych a menej známych miestach na Slovensku a rada nechávam ľudí, aby skrz svoje vlastné slová, dojmy a pocity zdieľali s ostatnými miesta, na ktorých sa im páčilo a porozprávali o ľuďoch, ktorých obdivujú, či odporučili služby alebo produkty, s ktorými boli spokojní. Spojenie ľudského slova v interakcii s novinárčinou vnímam ako poslanie robiť „reklamu“ tým, ktorí budujú priateľské vzťahy a tomu, čo lahodí ľudským zmyslom a zaslúži si pozornosť.