Červený kláštor – historický klenot na brehu Dunajca

Na brehu Dunajca pod ikonickým vrchom Tri Koruny leží malebná obec Červený Kláštor, ktorá je obľúbeným a vyhľadávaným turistickým cieľom na Zamagurí. Obec je preslávená vďaka splavu Dunajca, prírode, kúpeľom a kláštoru s rovnomenným názvom.

V článku sa dozviete:

Ako vznikol názov Červený kláštor?

Národná kultúrna pamiatka Kláštor kartuziánov v obci Červený Kláštor patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky tohto druhu na Slovensku. Reprezentuje jeden z mála zachovaných príkladov monastickej architektúry kartuziánskej a kamaldulskej rehole.

Hlavnými zachovanými stavbami areálu sú gotický jednoloďový kostol, stredoveká kláštorná budova, hodinová veža, hospodárske budovy a veľká klauzúra s domami pre mníchov. Vďaka polohe v obci Lechnica sa kláštor pôvodne volal Lechnický kláštor. Červený kláštor dostal svoje pomenovanie podľa červenej farby striech kláštorných objektov. V areáli kláštora nájdete muzeálnu expozíciu, ubytovacie kapacity, ale aj Krčmu pod lipami z 18. storočia.

V kláštornom múzeu nájdete aj herbár frátra Cypriána

Kláštorné múzeum ponúka ucelený pohľad na historicko-stavebnú časť kláštora, život kartuziánskej a kamaldulskej rehole, významné osobnosti, život mníchov a celkovo dejiny a históriu kláštora. K najvýznamnejším exponátom patrí herbár frátra Cypriána z roku 1766, ktorý obsahuje 283 vylisovaných exemplárov. V múzeu nájdete aj zbierku originálnych lekárskych vitrín z 18. storočia, lekárenské váhy a exemplár 1. slovenskej liekopisnej literatúry z roku 1745.

Súčasťou expozície je mníšsky domček, ktorý prezentuje život a prácu kamaldulského mnícha. Archeologická expozícia približuje výsledky výskumov v kláštore a je umiestnená v jednej z pustovní, v pôvodnom domčeku priora.

V areáli múza nájdete aj dvoje slnečných hodín – prvé na stene budovy kláštora ukazujú čas od piatej hodiny rannej do jednej hodiny popoludní a druhé na fasáde priorského domčeka ukazujú čas od jedenástej hodiny dopoludní po ôsmu hodinu večer.

V kláštornom parku nájdete 19 vzácnych starých líp, ktoré boli vyhlásené za chránený areál Pieninské lipy.

Vznik kláštora ako trest za vraždu

Za vznikom kláštora na Zamagurí stojí krviprelievanie a mocenské boje. Začiatkom 14. storočia sa uchádzali o uhorskú korunu dvaja vážni kandidáti – Karol Róbert z rodu Anjou a Václav z rodu Přemyslovcov. Obe strany mali svojich podporovateľov aj na Spiši – rod Berzeviczyovských z Brezovice podporoval Karola Róberta a rod Görgeyovcov z Hrhova Václava, ktorý bol korunovaný za kráľa ako Ladislav V.

Napätie medzi oboma rodmi prerástlo až do vraždy Fridricha z rodu Görgeyovcov, ktorú vykonal človek Kokoša Berzevicza a za ktorú musel Kokoš pykať. Súd mu vymeral pokutu 200 hrivien a okrem nej musel Kokoš vykonať kajúcnickú púť do 4 miest, nechať vykonať 4000 zádušných omší a založiť alebo podporiť 6 kláštorov. A tak Kokoš daroval v roku 1319 kartuziánom z Letanoviec obec Lechnica, kde kráľ Karol Róbert Anjou v roku 1320 povolil založenie kláštora.

Kartuziáni – prví budovatelia kláštora

Rehoľa kartuziánov je rehoľa s prísnymi rehoľnými pravidlami, ktorá sa okrem modlitby, štúdia a práce, intenzívne venuje najmä prepisovaniu kníh. Kartuziáni kláštor postupne budovali, pribudli domčeky pre pátrov, kostol sv. Antona Pustovníka, hospodárske objekty, hospic, nemocnica, mlyn a pustovne. Kláštor sa stal dôležitým cirkevným strediskom na uhorsko-poľskej hranici. Získal rôzne výsady a dary ako právo rybolovu na Dunajci, právo mlyna, právo varenia piva, vinice v tokajskej oblasti a zlaté mince. Kláštor rozkvital do 15. storočia, kedy ho viackrát napadli husitské a bratrícke vojská, vypálili a vydrancovali jeho priestory. Situácia v krajine bola neistá, prebiehali boje o trón a postupne mnísi kláštor opustili.

Kamaldulskí mnísi, ktorí preslávili Červený kláštor

Vlastníctvo kláštoru prechádzalo rôznymi rodmi, až v roku 1704 odkázal nitriansky biskup Ladislav Maťašovský kláštor kamaldulom, ktorý na Slovensku sídlili v Zoborskom kláštore. Kamalduli sú odnož tzv. Bielych benediktínov s pustovníckym a taktiež prísnym spôsobom života. Kamalduli zrekonštruovali celý areál kláštora. Niektoré objekty prestavali v barokovom štýle a niektoré dobudovali do podoby, ktorú poznáme dodnes. Pôvodný kostol sv. Antona Pustovníka nemal podľa tradície kartuziánov vežu, ktorú následne mnísi ku kostolu pristavili. Interiér vyzdobili bohatou štukovou výzdobou a maľovkami od talianskych majstrov. Taktiež boli zrenovované alebo vybudované ďalšie objekty – mníšske domčeky, nádvoria, kamenná kaplnka a záhrada, z ktorej sa neskôr stal kláštorný park.

Kamalduli sa venovali hospodárskej tradícii aj mimo areálu kláštora – obnovili sklárne v Lesnici, pracovali na poliach, venovali sa rybolovu či prevádzkovali mlyn.  V kláštore vzniklo aj významné literárno-prekladateľské a jazykovedné centrum. Červený kláštor preslávili najmä dvaja kamaldulskí mnísi – páter Romualdo Hadbavný, ktorý sa zaslúžil o preklad Písma svätého do západoslovenského jazyka a fráter Cyprián,  všestranne nadaný vedec, ktorý vynikal v oblasti medicíny, farmácie, alchýmie a botaniky, zberateľ liečivých rastlín, ktorý vytvoril Cypriánov Herbár. Fráter Cyprián údajne vzlietol na lietajúcom stroji z Troch korún nad Červeným kláštorom, čo sa stalo aj námetom literárnych a filmových spracovaní s „Lietajúcim Cypriánom“.

Povesť o lietajúcom Cypriánovi

K Červenému kláštoru sa viaže aj povesť o chlapcovi, ktorého nechala žena ležať pred bránami kláštora. Vedela, že sa o neho mnísi dobre postarajú. Dali mu meno Cyprián.

Chlapec rástol, bol veľmi rozumný a hladný po vedomostiach. Tak ho mnísi poslali do Levoče k známemu ránhojičovi Hojsovi. Od neho sa naučil všetko potrebné o botanike, liečivých bylinkách, miešal odvary, aby čo najviac pomohol ľuďom. Ako sa raz tak prechádzal po Levoče, do oka mu padla krásna dievčina Agniezska z Poľska.

Cyprián sa po návrate do kláštora stal správcom lekárne, zbieral bylinky, pripravoval lieky a odvary, ale nemohol prestať myslieť na Agniezsku. Raz zbadal na nebi orla a tak dostal nápad – vyrobiť krídla, aby mohol aj on lietať a zaletieť za svojou milou. Po nociach vyrábal tajne krídla, aby ostatní mnísi nevedeli čo plánuje.

Po týždňoch práce sa jedného večera vybral na Tri koruny krídla skúsiť. Lietal ponad Dunajec, ponad lúky, polia a vrcholky stromov. Na druhý deň sa rozhodol, že zaletí za Agniezskou. Nevedel sa dočkať rána a keď prišiel na vrchol Troch korún prihnali sa mraky. Zletel a smeroval k Tatrám, kde sa z mrakov prihnala búrka. Blýskalo sa a hrmelo. Cyprián už bol takmer pri Morskom oku, keď ho zasiahol blesk a zrazil ho na blesk. Zrútil sa do doliny Rybieho potoka a skamenel do tvaru špicatej veže. Ľudia vraveli, že to bol trest, lebo sa v tej dobe neprislúchalo ľuďom lietať. Od tých čias sa skalná veža nazýva Mních.

Zánik a znovuzrodenie kláštora

V roku 1782 nariadil cisár Jozef II. v rámci svojich reforiem zrušiť viaceré kláštory, medzi nimi i Červený kláštor. A tak kláštor opäť desiatky rokov chátral, kým ho v roku 1820 daroval cisár František I. gréckokatolíckemu biskupstvu v Prešove, kedy začali opäť turbulentné časy a po opätovnom vzmáhaní začal opäť upadať a v roku 1907 vyhorel. V rokoch 1956-1958 sa uskutočnila rozsiahla rekonštrukcia a čiastkovo pokračovala do 80-tych rokov 20. storočia. V súčasnosti je kláštor v správe Pamiatkového úradu SR.

Viac informácií nájdete na oficiálnej webstránke Múzea Červený kláštor – https://muzeumcervenyklastor.sk