Osturňa je rázovitá zamagurská obec, ktorú nájdeme v severozápadnej časti pohoria Spišská Magura. Prvá doložená písomná zmienka pochádza z roku 1593, hoci sa predpokladá, že prví rusínski kolonisti prišli do Osturne už v 14. storočí. Vplyvom kolonizácie sa obec rozrástla až na 9,5 km a stala sa najľudnatejšou obcou Zamaguria.
V článku sa dočítate:
Čím sú charakteristické domy v Osturni?
Koľko domov tvorí najväčší živý skanzen na Slovensku?
Prečo je v nej zakázaná výstavba?
Čo je Osturnianska izba?
Čo znamenajú mušle na goralskom klobúku?
Osturňa – najväčší živý skanzen na Slovensku
V Osturni sa zachovalo množstvo pôvodných domov, ktoré sú aj v súčasnosti obývané a tvoria tak najväčší živý skanzen na Slovensku. Zástavbu tvoria hospodárske dvory, kde v prednej časti dvora je osadený dom so sedlovou šindľovou strechou, posadený na kamennej podmurovke, ktorá vyrovnáva terénne nerovnosti. Typickým znakom domu sú výrazné okenice, kontrastne natreté škárovanie a farebné ornamentálne zdobenie. V zadnej časti dvora stoja rôzne hospodárske budovy ako stodoly, maštale a ďalšie objekty. V Osturni nájdeme 157 pamiatkovo chránených objektov a v roku 1979 ju vyhlásili za Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Mnoho obyvateľov sa živí poľnohospodárstvom a chovom domácich zvierat.
Obec, kde zastal čas
V 70. rokoch žilo v Osturni až 1 600 obyvateľov, avšak vyhlásením Pamiatkovej rezervácii ľudovej architektúry v roku 1979 bola zakázaná výstavba. Ľudia sa preto začali sťahovať do miest a v súčasnosti v Osturni žije len 300 obyvateľov. V podhorskej obci vládne nerušený pokoj, až sa môže zdať, že v nej skutočne zastal čas. Ale v dobrom. Preto, je aj vyhľadávanou lokalitou pre turistov a návštevníkov.
Osturnianska izba
V budove zrekonštruovanej školy sa nachádza expozícia Osturnianska izba, v ktorej nájdete zbierku tradičného nábytku a náradia, svadobné rekvizity a typicky maľované ornamenty. Významnými historickými pamiatkami sú aj gréckokatolícky neskorobarokový Chrám sv. Michala archanjela z roku 1796, drevená kaplnka sv. Kríža z roku 1898 a murovaná kaplnka Zosnutia presvätej Bohorodičky.
Goralská kultúra ako súčasť nehmotného dedičstva Slovenska
Gorali sú obyvatelia horských obcí na Orave a Spiši, charakteristickí goralským nárečím a identitou, ohnivým temperamentom a hlavne v minulosti ťažkým spôsobom života. Najvýraznejším goralským prvkom je bohato zdobený tradičný odev, ktorý aj dnes nosia starší obyvatelia. Valašská kultúra sa preniesla i do goralských tancov, ktoré tancujú najmä muži. Gorali boli aj výborní pltníci, prepravovali rôzny tovar a drevo od Dunajca až do Baltského mora. Za každú plavbu im na klobúku pribudla jedna mušľa. Gorali majú aj vlastnú hymnu s názvom Góralu, czy ci ne žaľ.
