Turistické plte a Dunajec sú svetovým unikátom

Pieninský národný  park je najmenš í národný  park Slovenska. Jeho rozloha je len 37,5 km. Je známy predovšetkým vďaka Červenému kláštoru a prielomu rieky Dunajec, ktorá vyhĺbila v pohorí Pienin úzku a kľukatú tiesňavu. Od vody je odvodený  aj názov Pienin – peniaca sa voda.

Kláštor legendami opradeného mnícha Cypriána

Osídlenie Zamaguria prebiehalo v 13. – 16. storočí. Po stáročia ho spoločne obývali Slováci, Nemci, Poliaci, Rusíni aj Židia. História Červeného kláštora je úzko spätá so šľachtickým rodom Berzeviczyovcov, ktorý v roku 1319 daroval pozemky kartuziánom z Kláštoriska v Slovenskom raji, aby tu postavili kláštor. Rehoľné pravidlá kladú dôraz na význam kníh, mnísi sa preto venovali ich odpisovaniu, výzdobe a viazaniu. V roku 1563 bol kláštor zrušený. Prísna rehoľa kamaldulov sa do Červeného kláštora dostala v roku 1711. Venovali sa hospodárstvu, včelárstvu, pestovaniu kultúrnych plodín, liečivých bylín a stromov. Kláštor postupne prestavali v barokovom štýle a zriadili v ňom lekáreň. Jej správcom bol v rokoch 1756 – 1775 chýrny ránhojič Cyprián. Liečil odvarmi z bylín, tinktúrami, čajmi, vedel výborne naprávať zlomeniny a púšťať žilou. Jeho zásluhou sa kláštorná lekáreň stala známou v širokom okolí.

Cez tiesňavy na plti alebo rafte

Dunajec bol významnou vodnou cestou, po ktorej sa prepravovalo drevo až k Baltskému moru. Za každú absolvovanú cestu pribudla pltníkovi na klobúku jedna morská mušľa. Takýto klobúk, kapeľus, zdobený mušličkami je dodnes neodmysliteľnou súčasťou goralského kroja. Pltníctvo sa udržalo na Dunajci dodnes ako jedinečná atrakcia. Desať kilometrov dlhá plavba na drevených pltiach z Červeného Kláštora po ústie Lesnického potoka trvá približne 1 hod. a 45 minút. Späť sa môžete vrátiť náučným turistickým chodníkom s desiatimi informačnými tabuľami, pešo, bicyklom, alebo autobusom. Okrem pltí však môžete rieku zdolať aj v rôznych úsekoch Pienin na raftoch, kajakoch alebo kanoe.

Prechádzka nad lesom

Múzeum pieninskej prírody v Spišskej Starej Vsi ponúka expozíciu prírody Pienin a Spišskej Magury. Ak vás zaujíma, čím je príroda Spišskej Magury jedinečná, prejdite sa chodníkom v korunách stromov Bachledka, ktorý vybudovali priamo v srdci druhovo pestrých lesov Pieninského národného parku. Ak vás viac zaujímajú pamiatky, navštívte najzachovalejšiu rusínsku obec Zamaguria – Osturňu. V roku 1979 bola vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. V obci neprebehla kolektivizácia, takže zachovaná ostala aj pôvodná štruktúra krajiny.